rieka Nitra - Slovenská republika

Prameň:
Pod Fačkovským sedlom na južných svahoch Malej Fatry

Dĺžka toku:
191 km

Lokality

Zámok Bojnice

Druh lokality:
Hrady, zámky, tvrdze

Lokácia:
Tremčiansky kraj, okres Prievidza

Bojnický zámok je jedným z najstarších a najvýznamnejších slovenských hradov. Stojí na travertínovom kopci nad mestom Bojnice. Prvá písomná zmienka o existencii hradu pochádza z roku 1113. Jednalo sa istotne o kamenný hrad. Prvými známymi majiteľmi boli synovia Kazimíra z rodu Hont – Poznaň, ktorí sa spolčili s uhorským veľmožom Matúšom Čákom Trenčianskym, ktorý hrad vlastnil do roku 1321. Bojnický hrad aj panstvo vždy boli kráľovským majetkom. Kráľ nim ručil alebo prideľoval do dedičného vlastníctva oddaným veľmožom. Po smrti Matúša Čáka často menil majiteľov. V období gotiky a renesancie patril významným feudálom. Najskôr to boli Gilethovci, potom Ladislav z Opoľa, páni z Jelšavy a nakoniec Noffryovcovia, za ktorých bol hrad rozšírený a opevnený. Po vymretí tohto rodu pripadol Jánovi Korvínovi a po ňom rodu Zápoľských, ktorí ho vlastnili od až do vzniku Československa, kedy bol odkúpený Tomášom Baťom. Posledný Ján Pálffy, veľký cestovateľ, znalec umenia a dobrodinec, hrad prestavil v rokoch 1889 až 1910, konca prestavby sa však nedožil. Bol taktiež veľkým zberateľom a behom svojho života nakupoval predmety ponúkané na európskych dražbách. Zostal po ňom vzácny súbor hradného komplexu, architektonický celok začlenený do okolitej prírody s bohatou zbierkou umeleckohistorických predmetov. Po konci druhej svetovej vojny roku 1945 pripadol Bojnický zámok štátu. O 5 rokov neskôr, 9. mája 1950 zámok vyhorel. Na náklady štátu prebehla jeho celková obnova. Zámok, kde sa točila napr. Šialene smutná princezná však zďaleka nie je jediným turistickým magnetom, kvôli ktorému sa do mesta Bojnice jazdí. V okolí totiž vyvierajú z hĺbok až 1500 m termálne vody s priaznivými liečivými účinkami. K rozvoju moderného kúpeľníctva tu prišlo až po roku 1945, aj keď sa dokázalo, že termálnu vodu vyhľadávali už neandertálci. Tunajšie hydrogénuhličitanové, vápenato-horečnaté pramene s teplotou 30°C - 48°C sú vhodné a využívajú sa k liečbe reumatických a nervových ochorení. Vďaka bojnickej termálnej vode takisto vzniklo veľké termálne kúpalisko Čajka v tesnej blízkosti zámockého parku, ktorý je tvorený jedným plaveckým bazénom a dvoma detskými bazénmi. Veľkou atrakciou pre návštevníkov je kĺzačka, ktorá meria 58 metrov. V prípade, že by ste zatúžili pre svoje zdravie urobiť ešte niečo naviac, je možné si zakúpiť vstupenku do niektorého zo špeciálnych bazénov. Bojnická hradná jaskyňa je neobvyklým prírodným výtvorom, ktorý môžete navštíviť pri prehliadke zámku. Jaskyňa je tvorená jedinou kruhovou sieňou o priemere 22 m, ktorá nie je vyzdobená kvapľami, ale hráškovitými až bochníkovitými útvarmi. Objavená bola pri kopaní hradnej studne. Táto jaskyňa je neobyčajná tým, že vznikla v tzv. travertínovej kope, teda sladkovodnom vápenci, ktorý sa vyzrážal v okolí minerálneho prameňa. Hneď oproti zámku môžete vstúpiť do zoologickej záhrady, ktorá je nie len najstaršia na Slovensku, ale môže sa popýšiť aj pravdepodobne najdlhšou prehliadkovou trasou.

Narazíte tu na všetko, čo v žiadnej ZOO nesmie chýbať, ako napríklad na stánky s občerstvením, atrakcie pre deti a takisto najkrajší pohľad na Bojnický zámok. Návštevu ocení najmä mladšia generácia, avšak ani staršie ročníky sa nemusia nudiť. Chovajú tu niečo málo cez 300 druhov zvierat, z toho zaujme veľké množstvo vtákov a hadov, z cicavcov predovšetkým orangutani, slony a vzácny leopard perzský. Bojnická zoologická záhrada, ktorá bola verejnosti sprístupnená v roku 1955, sa v minulosti okrem iného podieľala na vysadzovaní rysov v Českej republike. Výlet do Bojníc rozhodne nebudete ľutovať. Návšteva zámku, termálneho kúpaliska a zoologickej záhrady je výlet, ktorý vám zaberie minimálne jeden celý deň, a to Bojnice ponúkajú ešte omnoho viac. Behom sezóny sa tu koná mnoho koncertov a umeleckých vystúpení, ktoré sú súčasťou trojmesačného Bojnického kultúrneho leta. Okrem toho sa ponúka aj možnosť pozrieť si výcvik dravých vtákov skupinou sokoliarov, sprevádzaný pravidelnými vstupmi historických šermiarov. No a kto by sa aj tak nudil a nenašiel tu nič, čo by ho zaujalo, tak si môžete urobiť výlet do bane Cígeľ, ktorý je súčasťou Hornonitrianskeho baníckeho skanzenu.