Bratislavský kraj - Slovenská republika

Bratislavská Stará radnica sa nachádza v historickom jadre mesta. Z jej veže sa naskytá krásny kruhový výhľad na centrum Bratislavy. Ukrýva sa v nej aj veľmi zaujímavé Múzeum dejín mesta.

Text a foto: O. Kubáčková

Pokiaľ aj vy máte chuť nachvíľku si odbehnúť z rýchleho každodenného kolobehu pracovných povinností, poďte s nami nachvíľku spomaliť a zastaviť na Biofarme v Stupave. My sme tu s kamarátmi strávili jedno sobotné popoludnie a už teraz vieme, že to nebola naša posledná návšteva. Krásna príroda, voľne behajúce zvieratká a v neposlednom rade drevená koliba, kde vás obslúžia v ľudovom kroji, dotvárajú tu správnu oddychovú atmosféru.

Text a foto: O. Kubáčková

Zorbing patrí k najbezpečnejším a zároveň najdostupnejším adrenalínovým atrakciám a môže si ho vyskúšať naozaj takmer každý z nás. Kotúľanie sa strmhlav dole z kopca v obrovskej nafúknutej gule rozhodne stojí za to vyskúšať. Poďte sa spolu s nami pozrieť , ako to celé prebieha.

Text a foto: O. Kubáčková   

V bratislavskej zoologickej záhrade, ktorá svoje brány pre návštevníkov otvorila už v roku 1960, dnes žije 147 druhov zvierat, čo prestavuje vyše 600 jedincov. K najobľúbenejším expozíciám pre návštevníkov rozhodne patria pavilón šeliem a pavilón primátov. Nemenej zaujímavé je aj terárium či exotárium, no mňa osobne jednoznačne najviac nadchol výbeh nosorožcov. Veľkú pozornosť púta aj unikátna expozícia druhohorných plazov  s názvom DinoPark, ktorej súčasťou je aj detské paleontologické ihrisko či zaujímavé 3D kino.

Hrad Devín je veľmi dobre zachovaná zrúcanina. Rozprestiera sa na brale pri sútoku Moravy s Dunajom. Prvé zmienky pochádzajú z roku 864. Pre svoju strategickú polohu sa stal miestom najstaršej doloženej sídliskovej aglomerácie. Počas dlhých stáročí sa tu vystriedali mnohí panovníci, medzi inými aj knieža Rastislav, či známe rody Báthoryovcov a Pálffyovcov. Devín bol miestom večných rakúsko-uhorských bojov, ale čelil aj vpádom tureckých a napoleonských vojsk. Od čias slovenského národného hnutia, kedy sa Štúrovci prechádzali po jeho hradbách, sa stal symbolom Slovenska a priateľstva medzi národmi. V súčasnosti je vyhľadávanou turistickou atrakciou, ktorá ponúka okrem krásneho výhľadu na nivnú krajinu aj poznanie histórie na zrekonštruovanom hradnom nádvorí.

Text: Oskár Mažgút

Foto: Daniel Babický

Dnešnej kolosálnej stavbe predchádzalo mnoho podôb – od pôvodného keltského oppida cez hradisko, veže a paláce až po reprezentačné sídlo kráľovského dvora. Jedno však zostává nemenné, a to je strategická poloha tejto národnej kultúrnej pamiatky (1961) týčiacej sa nad Dunajom, ktorá neodmysliteľne patrí k Bratislave. Nie nadarmo zdobí motív hradu zadné strany slovenských euromincí s nominálnou hodnotou 10, 20 a 50 centov.

Už niekoľko desaťročí prebieha postupná rekonštrukcia, ktorej hlavným zámerom je zachovať a sprístupniť túto hrdú pamiatku pre ďalšie generácie.

Text: Monika Babická

Foto: Daniel Babický

Českú republiku, Rakúsko, Nemecko, Maďarsko a taktiež Slovensko minulý týždeň zasiahli povodne, ktoré prekonali 10, 100 a miestami až 1000 ročné rekordy. Na Slovensku bola situácia kritická hlavne v oblasti bratislavského Devína, Starého mesta a ďalej po povodí Dunaja v oblastiach Gabčíkova, Komárna a Štúrova. Vďaka dostatočnému informačnému predstihu záchranné zložky a vodohospodári  stihli nainštalovať protipovodňové zábrany a urobiť nutné protipovodňové opatrenia.  Dôsledkom bolo značné zmiernenie následkov povodní oproti ničivým záplavám z roku 2002. Napriek tomu, čistenie a vysúšanie zaplavených oblastí potrvá minimálne pár týždňov. Portál Infoglobe vám prináša fotogalériu povodia Dunaja v Bratislave počas kritického stúpania i pozvoľného klesania vodnej hladiny. 

Text: Oskár Mažgút

Foto: Roman Tvarožka, Oskár Mažgút

Partia kamarátov nás s manželom zlákala vyskúšať si víkendový splav Dunaja. Aj napriek tomu, že pred vodou mám obrovský rešpekt a na začiatku som mala naozaj veľké obavy, musím priznať, že splav Dunaja patrí k mojim najkrajším zážitkom. Naloďovali sme sa pod Devínskym hradným bralom, v mieste, kde do Dunaja vteká Morava. Ďalej sme sa plavili cez Bratislavu, podplávali sme všetky bratislavské mosty a od Čunova sme pokračovali  jeho ramennými sústavami. Tu sme sa odvážili aj vykúpať, prúd už nebol taký silný. Dve noci sme strávili pod stanom, jedlo si pripravovali na ohni a do skorých ranných hodín sme sa rozprávali a vyspevovali pri táboráku. Jednoducho víkend na nezabudnutie.

Rozmýšľate aj vy o splavení nejakej rieky? Čo by ste povedali na nevšedný zážitok v podobe splavu rieky Dunajec, ktorá vyhĺbila nádherný kaňon - prielom Dunajca na úseku 18 km. Stačí sa zapojiť do našej fotosúťaže, ktorú nájdete TU.

Bratislava a jej okolie ponúka priam ideálne možnosti pre cykloturistiku. A tak sme sa rozhodli (redakcia Infoglobe) absolvovať jednu z mnohých tzv. Dunajských cyklotrás. Namierili sme si to z najväčšieho sídliska na Slovensku – bratislavskej Petržalky do malebnej krajiny Dolného Rakúska. V prvej fotogalérií vám zdokumentujeme cestu od prihraničnej oblasti cez obec Wolfsthal, až po stredoveké mestečko Hainburg. Pohľad na zlatisté polia, modrú oblohu a pestrofarebné lúky striedané peknou architektúrou bol očarujúci.

Text a foto: Oskár Mažgút

V predošlej fotogalérií sme zo sedla bicykla obdivovali krásy prírody, zaujímavých zákutí a miest v obciach Wolfsthal a Hainburg. Dnes si ukážeme druhú polovicu cyklotrasy, v ktorej  sa snúbi Národný park Dunajské luhy, s meniacim sa typom cyklochodníkov až po cisársky nádych histórie v podobe zámockého komplexu Schloss Hof. Nezabudneme prejsť Cyklomostom slobody, nahliadneme do  miest pod hradom Devín, až nás Staromestská promenáda dovedie späť do Petržalky.

Text a foto: Oskár Mažgút

Chorvátske rameno je kanál, ktorý vedie bratislavskou mestskou časťou Petržalka. Je vybudovaný v jednom z bývalých ramien Dunaja, vinie sa zo severu smerom na juh, kde sa napokon stáča k juhovýchodnému okraju Petržalky. Vody, ako i brehy Chorvátskeho ramena sú domovom početných druhov rastlín a živočíchov. Túto nevšednú prírodnú lokalitu, ktorá sa nachádza uprostred Petržalky, obýva najmä vtáctvo, rôzne druhy rýb, plazov a obojživelníkov. Najčastejšie a najbohatšie výskyty patria zástupcom hmyzu. Pozornosť pútajú najmä rôzne druhy vážok, šidiel, koníkov a motýľov. Počas letných mesiacov skrášľujú povrch hladiny Chorvátskeho ramena biele kvety lekien. Aj vďaka pestrosti fauny a flóry a výskytu niektorých zákonom chránených a ohrozených druhov živočíchov, bola juhovýchodná časť Chorvátskeho ramena vyčlenená ako chránené územie so 4. stupňom ochrany.

Text a foto: Radoslav Biskupič

Starý háj v Petržalke je oázou zelene uprostred najväčšieho slovenského sídliska. Les, kde na konároch štebocú vtáky, v korunách stromov sa hrajú veveričky, v tráve pracujú chrobáky, a to všetko v obklopení krásnej kveteny počnúc medvedím cesnakom a končiac púpavou. Les plný života, ale tiež cestičiek a zákutí, ktoré vás aspoň na chvíľu vytrhnú z bežného hektického života , aj tak by sa dal charakterizovať Starý háj.

Text a foto: Oskár Mažgút

Druhú októbrovú nedeľu sa priaznivci portálu Infoglobe, ako aj Slovenského paleontologického klubu, rozhodli pomôcť prírode a zároveň sa aj čo-to dozvedieť o unikátnych geologických lokalitách, ktoré sa rozprestierajú na území Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla. Zraz dobrovoľných nadšencov bol pri paleontologickej lokalite Sandberg, kde prebehli krátke prednášky o novom, ešte oficiálne neotvorenom Sandbersko-Pajštúnskom geoparku, ako aj o samotnej lokalite Sandberg. Po pútavej prezentácií nasledovalo rozdanie vriec na odpad a rukavíc. Všetci spoločne sme vyzbierali odpadky v okolí, a potom sa presunuli na ďalšiu nemenej zaujímavú lokalitu zvanú Waitov lom, kde prebehla druhá krátka prednáška upozorňujúca na význam tohto miesta. Z Waitovho lomu nasledoval presun do mestskej časti Bratislavy – do Devína, kde boli vyzbierané odpadky uskladnené na dvore obecného úradu, ktorý svojou ústretovosťou dopomohol k úspešnému priebehu akcie. Účastníci tohto podujatia pomohli prírode, dozvedeli sa mnohé zaujímavé fakty a zároveň si vychutnali krásy pestrofarebnej jesene. Zážitky z priebehu podujatia prinášame prostredníctvom fotogalérie.

Poďakovanie za podporu podujatia patrí aj spoločnosti ČIMAE za bezplatné poskytnutie upratovacích prostriedkov.

Text a foto: Oskár Mažgút

Hlboká cesta spolu so svojimi zákutiami ukrýva nejedno zaujímavé miesto, ktoré rozhodne stojí za návštevu, a to aj napriek tomu, že ho bežne nenájdete v turistických sprievodcoch. Nájdete tu nielen Lurdskú jaskyňu, ktorá sa nachádza len niekoľko desiatok metrov od bratislavskej Kalvárie a už na prvý pohľad ďakovnými tabuľkami venovanými Panne Márii pripomína najstaršie pútnické miesto na Slovensku – neďalekú Marianku, ale aj veľmi zaujímavý kostol Panny Márie Snežnej, ktorého 50 metrov vysoká veža bohužiaľ musela v minulosti ustúpiť ideologickým dôvodom. Hlboká cesta, ktorá je dnes vyhlásená za chránený areál, bola vybudovaná v r. 1870 v skalnom úvoze ako prístupová cesta do Horského parku. Jeho zaujímavosťou je, že vznikol úpravou už jestvujúceho lesného prírodného spoločenstva, a ešte aj dnes na prvý pohľad pripomína skôr lesík, ako upravený mestský park.

Text: O. Maňáková

Foto: O. Mažgút a O. Maňáková

V posledných rokoch nebýva zvykom, aby naše hlavné mesto pokryla snehová nádielka. No tento raz sa tak stalo a my sme neváhali a vydali sa na peknú zimnú vychádzku. Začali sme v Petržalke, kde boli farebné paneláky v nevšednom kontraste s bielou perinou. Postupne sme sa presunuli do centra mesta a zamierili na Bratislavský hrad. Tu sa nám naskytol panoramatický výhľad na mesto, ktorý sme si o čosi neskôr vychutnali aj na blízkom Slavíne. Nadšení nečakanou prechádzkou sme sa vrátili do tepla domova a vychutnali si šálku čaju.

Text a foto: Oskár Mažgút

Tretím najvyšším vrchom pohoria Malých Karpát je vrch Vápenná (752 m n. m.), ktorý sa nachádza v Pezinských Karpatoch pri obci Sološnica. Patrí k neprehliadnuteľným a charakteristickým dominantám v širokom okolí. Prevažne vápencový masív tohto vrchu má výrazný pretiahnutý tvar, hrebeň je z časti odkrytý a tvorený členitými skaliskami až útesmi vytvorenými na jeho južnej strane. Na území tohto vrchu na ploche 3 333 100 m² sa nachádza Národná prírodná rezervácia Roštún s najvyšším 5. stupňom ochrany.

Na Vápennú sa je možné dostať niekoľkými turistickými chodníčkami - či už priamo z neďalekej Sološnice, alebo trasami vedúcimi z Malých Karpát. Na vrchole je vybudovaná aj menšia rozhľadňa, z ktorej je možné vidieť na okolie smerom na všetky svetové strany. Z vrcholu Vápennej sú krásne a nezabudnuteľné výhľady na okolité vrchy pohoria Malých Karpát. Sú to práve tieto úžasné panoramatické výhľady, pre ktoré je vrch Vápenná turistami obľúbený a často navštevovaný.

Text a foto: Radoslav Biskupič

Vrch Devínska Kobyla, ktorý svojou výškou 514 m n. m. patrí k najvyšším vrchom Devínskych Karpát, sa rozprestiera na južnom cípe pohoria Malých Karpát na okraji Bratislavy. Je súčasťou CHKO Malé Karpaty, v oblasti medzi bratislavskými mestskými časťami Devínska Nová Ves a Devín sa na ploche 1 011 157 m² rozprestiera NPR Devínska Kobyla so 4. stupňom ochrany.

Devínska Kobyla patrí medzi obľúbené a frekventované lokality navštevované predovšetkým obyvateľmi Bratislavy a okolia. Je to hlavne nenáročná turistika, ktorá bez ohľadu na ročné obdobie láka návštevníkov do týchto končín. Neopakovateľné sú predovšetkým rozprávkové výhľady zo západných svahov Devínskej Kobyly. Obec a hrad Devín nám spolu so sútokom Dunaja a Moravy ležia ako na dlani, v diaľke na rakúskom území dominujú Hainburské vrchy, na ktorých úpätiach pri brehoch Dunaja leží mestečko Hainburg an der Donau. Pri veľmi dobrej viditeľnosti je možné občas v diaľke zahliadnuť aj siluety vrchov Východných Álp – hlavne výrazný a nezameniteľný vrch Schneeberg (2 076 m n. m.).

Text a foto: Radoslav Biskupič

Pokiaľ máte radi prebúdzajúcu sa prírodu, tak sa vydajte prostredníctvom našej fotogalérie do bratislavskej mestskej časti Rusovce, kde sa nachádza 766 metrov dlhý náučný turistický chodník zachytávajúci krásu Dunajských ostrovov, Rusovského kanála i jeho obyvateľov. Túlaním sa po kľukatých cestičkách narazíte nielen na prvú jarnú kvetenu, ale aj na opustené jazierko, či anglický park, ktorého dominantami sú obrovské platany a samozrejme nádherný, no pomaly chátrajúci Rusovský kaštieľ.

Text a foto: Oskár Mažgút

V jeden krásny slnečný víkend sme navštívili každoročne sa konajúci celoslovenský zraz historických železničných vozidiel, ktorý nesie názov Rendez. Podujatie konajúce sa na železničnej stanici a v pridruženom areáli Bratislava východ  je prehliadkou nádherných železných obrov v podobe parných aj elektrických lokomotív a vozňov, ktoré kedysi prepravovali množstvo ľudí a vďaka nadšencom každoročne ožívajú. K videniu boli aj ukážky historickej vojenskej a hasičskej techniky spolu s modelmi železníc a bohatým kultúrnym programom. Medzi najväčšie lákadlá dozaista patrili mimoriadne historické jazdy parnými mašinami, ako aj veľkolepé defilé lokomotív na železničnej točni za účasti vozidiel aj z okolitých štátov. Malú ukážku z tejto nevšednej akcie si môžete pozrieť v nasledujúcej fotogalérii.

Text a foto: Oskár Mažgút

V prvý septembrový víkend sme si nenechali ujsť návštevu najväčšieho mestského festivalu – Dni majstrov ÚĽUV. Rázom sme sa ocitli o pár desiatok rokov v minulosti a mohli sme tak zhliadnuť tradičné remeslá s ukážkami výrobných postupov, ktoré predvádzalo viac ako 100 ľudových umeleckých majstrov. Okrem štýlových stánkov a remeselníkov, nechýbal ani sprievodný program s hudobnými vystúpeniami či výstavou fotografií. Atmosféru tohto nevšedného a každoročne konajúceho podujatia si môžete pripodobniť prostredníctvom našej dnešnej fotogalérie.

Text a foto: Oskár Mažgút

Hlavné mesto Slovenska – Bratislava ponúka domácim aj návštevníkom mnoho krásnych zelených oáz, kde sa môžu zabaviť, zrelaxovať či poprechádzať sa. Jedným takým miestom je aj Botanická záhrada Univerzity Komenského, ktorá vo svojom areáli ukrýva cez 5 000 druhov rastlín z celého sveta. Nechýba tu ani rozárium so 130 druhmi ruží, rôzne typy skaliek, japonská záhrada či skleníky a vodné plochy. Jednoducho každý si tu niečo nájde. Malú ochutnávku z kráľovstva rastlín si môžete pozrieť v tejto fotogalérií. 

Text a foto: Oskár Mažgút

Možno sa niekto bude čudovať, no aj Bratislava ponúka množstvo prírodných zákutí. Navštívte spolu s nami mestské hradby, Prezidentskú záhradu, Sad Janka Kráľa, Františkánsku záhradu, letnú čitáreň, či o kúsok vzdialenejšiu Vodárenskú záhradu. Všetky tieto miesta vás dozaista očaria. Pokiaľ neveríte, pozrite si našu fotogalériu.

Text a foto: Oskár Mažgút

Ak sa vám často stáva, že neviete čo s načatým víkendom a nechcete len tak ostať sedieť doma, alebo hľadáte zaujímavý program pre svoje deti, potom by ste určite mali navštíviť vychýrené podujatie Rytieri na Devíne.

Tovarišstvo starých bojových umení a remesiel usporadúva každoročne na hrade Devín hneď niekoľko podujatí, kde môžete vidieť, ako vyzerali starodávne rytierske boje a vyskúšať si rôzne remeslá. Okrem hlavného programu vás čaká aj bohatý sprievodný program. Tento rok sa môžete tešiť na obdobie gotiky či antického Ríma.

Text a foto: Simona Svanová

Národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla sa rozprestiera na juhozápadných svahoch vrchu Devínska Kobyla (514 m n. m.), tvorí súčasť pohoria Malé Karpaty. Na jar sa lesy a lesostepy Devínskej Kobyly premenia na veľkú botanickú záhradu, v ktorej môžeme obdivovať pestrosť a rôznorodosť miestnej flóry. Lesy sú pokryté kobercami zelených porastov medvedieho cesnaku, jarnú atmosféru prebúdzajúceho sa lesa dopĺňajú hojné snežienky a modrofialovo sfarbené pečeňovníky. Na niektorých lokalitách sú hojne rozšírené chochlačky či fialky. Otvorené, suché a slnkom zaliate juhozápadné úbočia Devínskej Kobyly oživujú fialové kvety poniklecov spoločne so sýto fialovými a bielymi kosatcami. Neprehliadnuteľné sú porasty hlaváčikov, ktorých veľké žlté kvety žiaria na slnečných stepných a lesostepných stanovištiach. Jar na Devínskej Kobyle je krásna a rozprávková, hýri pestrými farbami a neobyčajnou rozmanitosťou prebúdzajúcej sa prírody Devínskych Karpát.

Text a foto: Radoslav Biskupič

Horúce letné dni si tento raz ozvláštnime návštevou Botanickej záhrady v Bratislave, ktorá je nielen nádhernou rastlinnou ríšou pre návštevníkov, ale aj vedecko-pedagogickým pracoviskom Univerzity Komenského. Tieň stromov, tropické osvieženie v skleníkoch či malý piknik pri jazierkach bude dozaista tým pravým spríjemnením leta. Navyše pohľad na viac ako 3 000 druhov rastlín, úchvatné skalky, rokliny či rozária poteší nejedno oko a pripomenie tak rozmanitosť prírody okolo nás.

Text a foto: Oskár Mažgút  

Dnes vás zavedieme na najväčšie sídlisko Slovenska – do bratislavskej Petržalky. Avšak pokiaľ si myslíte, že vás čakajú paneláky, mýlite sa. Navštívime totiž prírodnú rezerváciu Starý háj, ktorá sa nachádza vo východnej časti sídliska, neďaleko Dolnozemskej cesty resp. Dunajskej cyklocesty (Eurovelo 6). Čaká vás dunajský prales plný mohutných stromov, početnej kveteny, nádherné kríky či trávnaté planiny. Vydajte sa za krásami dokonalej a nespútanej prírody.

Text a foto: Oskár Mažgút

Mestečko Svätý Jur neponúka len prechádzku po krásnych pamiatkach, ale aj jedinečnú vinohradnícku atmosféru dekorovanú drobnými architektonickými detailmi, prítomnosťou viniča všade kde sa pozriete či neopísateľnými starobylými terasovitými vinohradmi. Hlavne počas jesenného obdobia sa tento kút Slovenska premení na pestrofarebný skvost, ktorý rozhodne treba navštíviť.

Text a foto: Oskár Mažgút

Pozývame vás na výlet k petržalským jazerám, ktoré sú situované na okraji pomerne hustej sídliskovej zástavby. Okrem relaxu v podobe kúpania, rybolovu či nenáročných turistických prechádzok, ponúkajú aj krásne prírodné scenérie. Vydajte sa teda spolu s nami k Veľkému a Malému Draždiaku, so zastávkou na bezmenných jazierkach, Mŕtvom ramene Kutlíkova či na Lúke vďaky a objavte tak posledné zvyšky lužných lesov v strednej Európe.

Text a foto: Oskár Mažgút

Prijmite pozvanie na jesennú prechádzku historickým Ondrejským cintorínom, ktorý bol založený v roku 1784 a nachádza sa v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto, presnejšie na Ulici 29. augusta. Táto národná kultúrna pamiatka je oázou pokoja, nádhernej architektúry v podobe umelecky stvárnených náhrobkov, či pôvabnej spleti chodníčkov v tôni mohutných stromov. Svoj posledný odpočinok tu našlo mnoho výnimočných osobností a doslova skvostom tohto pietneho miesta je gréckokatolícky Chrám Povýšenia vznešeného a životodarného kríža z roku 1861.

Text a foto: Oskár Mažgút

Vydajte sa na poslednú jesennú potulku. Tentoraz vás zavedieme do verejného parku, ktorý sa nachádza v bratislavskom Starom Meste. Medická záhrada sa radí medzi najobľúbenejšie miesta v hlavnom meste, ponúkajúc udržiavané trávnaté plochy, kvetinové záhony, mohutné stromy, ale i detské ihrisko, drobnú architektúru či majestátnu fontánu, a to všetko v obklopení pomerne hustej zástavby. Nie nadarmo je považovaná za oázu pokoja v rušnom srdci mesta.

Text a foto: Oskár Mažgút

Pri najkrajšej historickej pamiatke mesta Pezinok, ktorou je bezpochyby Pezinský zámok (Šimák zámok), sa rozprestiera nádherný park. Tento prírodný skvost bol budovaný od roku 1844 pod dohľadom grófa Františka Pálfyho a dodnes ponúka nielen vzácne stromy či kvetenu, ale aj viaceré jazierka preplnené rybami i plávajúcimi kačkami. Avšak najväčším lákadlom sú voľne sa pohybujúce pávy, ktoré sa radi predvádzajú návštevníkom parku. Samozrejmosťou je množstvo lavičiek, nechýba tu ani detské ihrisko, cvičisko alebo pekný altánok. 
 
Text a foto: Oskár Mažgút

Prostredníctvom nasledujúcich fotografií vás zavedieme do nádherného anglického parku z druhej polovice 19. storočia s mohutnými stromami, ktorého nevídanou ozdobou je pseudogotický poľovnícky kaštieľ architektonicky inšpirovaný prevažne renesančnými zámkami ležiacimi na francúzskej rieke Loire. Postavený bol slávnym rodom Pálfiovcov, dlhodobo tu pôsobil Dom slovenských spisovateľov a v súčasnosti je tu zriadená muzeálna expozícia dokumentujúca históriu kaštieľa, pôsobenie slovenských umelcov i krásu kraslíc z celého sveta. 

Text a foto: Oskár Mažgút 

Prakticky v každom meste sa dajú nájsť zaujímavé zákutia a pohľady pre objektív fotoaparátu, slovenská metropola má však v ostatných rokoch osobité čaro. V dôsledku prudkej výstavby, ale aj rekonštrukcie starších objektov, mení svoj výzor prakticky neustále. Hoci nové prvky na panoráme mesta nemusia byť každému sympatické, je na čo sa pozerať.

Foto: Jiří Výborný