Slovenský kras - Slovenská republika

Poloha

Pohorie Slovenský kras (národopisná oblasť horný Gemer, len jej najvýchodnejšia časť zasahuje na územie Abova) sa rozprestiera na rozhraní stredného a východného Slovenska, v Košickom a Banskobystrickom kraji, a zaberá jeho najjužnejšiu časť, kde tvorí aj štátnu hranicu s Maďarskou republikou.

Slovenský kras spadá do oblasti Slovenského Rudohorie, ktoré je súčasťou Západných Karpát. Pohorie je tvorené hlavne vápencami, ktoré sú priepustné, a preto ľahko v podzemí podliehajú intenzívnemu krasovateniu. Okrem nich sa na geologickej stavbe podieľajú aj dolomity a bridlice. Romantická krajina je popretkávaná turistickými a náučnými chodníkmi.

Lokality

Prírodný skvost Zádielsky kaňon

Druh lokality:
Prírodné zaujímavosti

Lokácia:
Košický kraj, Košice - okolí

Slovensko je ozdobené mnohými kaňonmi, z ktorých najdlhším, najhlbším a najmohutnejším je Zádielsky kaňon. Nachádza sa na juhovýchode Slovenska v Slovenskom krase. Štátna prírodná rezervácia Zádielska dolina sa rozprestiera na hranici Košického a Rožňavského okresu. Najbližšie väčšie mesto je Moldava nad Bodvou (12 km).

Mohutný kaňon nazývaný podľa dediny nachádzajúcej sa v jeho ústí je tvorený druhohornými vápencami typickými pre územie Slovenského krasu, ktoré bolo ako prvé na Slovensku zapísané do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO – Človek a biosféra (Man and the Biosphere) 1. marca 1977. Na vrchu kaňonu sa nachádzajú typické planiny, ktoré sú ohraničené strmými svahmi. Tento monumentálny krasový kaňon je vytvorený potokom Blatnica vo vápencoch Slovenského krasu. Dosahuje dĺžku niečo málo cez 3 kilometre, ale výška stien je až neuveriteľných 400 metrov a v najužšom mieste je dno kaňonu široké iba 10 metrov. Z kamenných útvarov zaujme svojím tvarom hlavne 105 metrov vysoká Cukrová homoľa .

Zádielska dolina je veľmi zaujímavá i z hľadiska pestrosti fauny a flóry a inverzie vegetačných pásiem. Vyskytujú sa tu viaceré endemické druhy fauny Slovenského krasu a Muránskej planiny, žijú tu vzácne plazy (zastúpené sú tu napríklad všetky druhy jašteríc žijúcich na Slovensku), vtáky a cicavce. Dolinou vedie náučný chodník, ktorý po celej trase ponúka niekoľko zastávok s pútačmi a vysvetľujúcim textom o doline.

Kto má rád nádhernú prírodu, bujnú vegetáciu rôzneho druhu, nenáročnú túru, oplatí sa mu stráviť tu najmenej jeden celý deň. Odmenou ľahšieho výstupu tiesňavou (tesne pred výstupom sa možno občerstviť v bufete Ranč) je nádherná Zádielska planina s ešte krajším výhľadom na široké okolie. Na najkrajšie vyhliadky do Zádielskej doliny však narazíme až nad jej úplnom ústí. Tu zostaneme ohromení, pohľad totiž vyráža dych.

Legenda o vzniku Zádielskeho kaňonu

Počas bojov s Kunskými hordami dorazil kráľ László (1040-1090) do vrchov v blízkosti Turne. Napriek tomu, že mal rýchleho koňa sa jeho nepriatelia k nemu priblížili práve na Zádielskej planine. Kráľ videl, že svojim prenasledovateľom nemôže uniknúť. Zosadol z koňa, padol na kolená a začal sa modliť k Bohu. Ako tak prosil o pomoc, všimol si vetvičku ležiacu na zemi a zodvihol ju. Udrel ňou po kamenitej zemi, tá sa zrazu roztvorila a hlboká trhlina, ktorá vznikla ho oddelila od prenasledovateľov a kráľ bol zachránený pred Kunmi. Takto podľa pradávnej legendy vznikol Zádielsky kaňon.

Ubytovanie

Priamo v Zádiele je možné sa ubytovať na súkromí v penzióne, ale je tu aj stanový tábor, ďalšie možnosti ubytovania ponúka blízky Háj, Turňa či Moldava nad Bodvou.

Ďalšie tipy na výlety

Neďaleko Zádielskej doliny sa nachádza hrad Krásna Hôrka (30 km), Turniansky hrad (asi 5 km), Hájska dolina (s deviatimi vodopádmi, 7 km), kláštor v Jasove či Jasovská jaskyňa (20 km).

Text: Zuzana Megerssová