Nízke Tatry - Slovenská republika

Poloha:

Nízke Tatry sú druhým najvyšší a zároveň najrozsiahlejším pohorím Slovenskej republiky. Nachádzajú sa na strednom Slovensku v Banskobystrickom, Žilinskom a Prešovskom kraji v okresoch Liptovský Mikuláš, Brezno, Ružomberok, Banská Bystrica a Poprad. Patria do Fatransko-tatranskej oblasti, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Karpát.

Rozloha: 1 258 km²

Najvyšší vrch: Ďumbier 2 043 m n.m.

Lokality

Demänovská ľadová jaskyňa

Druh lokality:
Jaskyne

Lokácia:
Žilinský kraj, Demänovská dolina

Geomorfologická jednotka: Nízke Tatry

Teplota vzduchu: 0 až 5,7 °C

Relatívna vlhkosť: 92 až 98 %

Formy výzdoby: ľadové vodopády, stĺpy, stalagmity, ľadové podlahy, sintrové prvky výzdoby

Objem ľadu: približne 110 000 m³

    Národná prírodná pamiatka Demänovská ľadová jaskyňa sa nachádza na pravej strane Demänovskej doliny v Žilinskom kraji. Územie je súčasťou NPR Nízke Tatry.
Jaskyňa má vchod v brale Bašta nad Kamennou chatou vo výške 840 m n. m. Vedie k nemu serpentínový chodník lemovaný informačnými tabuľami a odpočívadlami. Ľadová jaskyňa vznikla v druhohorných vápencoch pozdĺž tektonických zlomov a za pôsobenia toku Demänovka, ktorý priteká do jaskyne z Demänovskej jaskyne mieru. Eróznou činnosťou tak boli vytvorené priestory v troch vývojových úrovniach. Sú to zväčša oválne chodby so stropnými a bočnými korytami (Čierna galéria, Medvedia chodba) a tiež dómovité priestory (Štrkový dóm, Kmeťov dóm, Dóm trosiek) dotvorené rútením a mrazovým zvetrávaním. 
    Záznamy o objavení jaskyne nie sú zachované. Medzi domácimi sa traduje, že je známa od nepamäti. Prvé písomné správy pochádzajú z listiny Ostrihomskej kapituly z dňa 5.12.1299.  V roku 1719 ako prvý preskúmal a popísal priestory jaskyne G. Buchholtz ml. Podpisy na stenách jaskyne v tzv. Knihe návštev a množstvo literatúry svedčia o obrovskom záujme vtedajších vedeckých kruhov. V jaskyni je možné nájsť autogramy osobností slovenských dejín, ako napríklad S. Chalupku, M. Hodžu a iných.
    Po prvý raz bola Demänovská ľadová jaskyňa sprístupnená verejnosti asi v polovici 19. storočia. V roku 1952 bola po rekonštrukcii prehliadkovej trasy opäť otvorená pre verejnosť. V tom istom roku objavili jaskyniari Demänovskú jaskyňu mieru spojenú s ľadovou jaskyňou Jazernou chodbou. Tým ale utrpela ľadová výzdoba jaskyne, preto sa v roku 1953 začalo s opatreniami na zachovanie a obnovu výzdoby.

    Celková dĺžka Demänovskej ľadovej jaskyne je 1975 m s vertikálnym rozpätím 57 m. Jej ľadová výplň je výsledkom podmienok, ktoré v jaskyni zavládli po zasypaní povrchových otvorov v dôsledku svahových procesov. Týmto sa zmenil režim vzduchu vo vnútri jaskyne – ťažký chladný vzduch sa udržuje v spodných častiach a presakujúca zrážková voda tam zamŕza a vytvára vrstvy ľadu. Takéto vytváranie ľadovej výzdoby je odhadované na posledných 500 rokov. V jaskyni je okrem prvkov ľadovej výzdoby zachovaná aj pôvodná sintrová výplň a to v podobe stalaktitov, stalagmitov, tiež na stenách a podlahách jaskyne.
    Demänovská ľadová jaskyňa predstavuje najvýznamnejšie zimovisko večernice severskej, netopiera fúzatého a netopiera Brandtovho na Slovensku. Okrem nich v jaskyni žije ďalších päť druhov netopierov.  
    Prehliadková trasa má dĺžku 650 m s prevýšením 48 m a prehliadka trvá približne 45 min.
Komplex Demänovských jaskýň tvorí najväčšiu jaskynnú sústavu na Slovensku s celkovou dĺžkou 24 km. Tvorí ho asi 30 jaskýň, z ktorých sú najznámejšie Demänovská jaskyňa Slobody, Demänovská ľadová jaskyňa a Demänovská jaskyňa Mieru (tá však nie je prístupná verejnosti).

Zdroj: Správa slovenských jaskýň 

Text: Zuzana Megerssová

Foto: Branislav Grebečí