ČR: Heřmanův Městec - stopy židovstva v Čechách - VIDEO

pro formát flv není dostupný prohlížeč

Ceduľa asi sto metrov od námestia vás navádza na rozhľadňu menom Daliborka. Stojí niekoľko kilometrov od mesta, a keby práve nebola zavretá, možno by návštevníkom ponúkla pekný pohľad na Heřmanův Městec a prírodu východného Polabia. Nie je ale nad to, pozrieť sa na život miestnych detailne.  

Dni ako cez kopirák

Heřmanův Městec robí dojem typického malomesta, kde sa nikto nikam príliš neponáhľa a kde sa žije takým tým roky zabehnutým rytmom. Pred obchodíkmi na námestí, ktorému dominuje kostol sv. Bartolomeja, klebetia staršie dámy. Jedna druhej neúnavne vykladá svoje teórie a názory na čokoľvek vo svete. Tok ich myšlienok potom preruší len niekto, koho poznajú a ide náhodou okolo alebo niekto, koho síce nepoznajú, ale majú potrebu hodnotiť, ako sa dnes obliekol alebo koľko zarába peňazí. 

V „Heřmaňáku“ sa ľudia navzájom poznajú a ich životy sa tak dennodenne prelínajú. Stretávajú sa na autobuske, keď ráno idú za prácou, alebo na námestí, kde stojí väčšina obchodíkov. Človek z veľkého mesta si túto atmosféru dokáže dokonale užiť. Čo je pre niekoho stereotypom alebo možno aj nudou, to je pre neho naozajstnou oázou pokoja - keď sa však nikam neponáhľa. Sortimentom alebo vybavením mnohých predajní sa vraciate o mnoho rokov naspäť. Z platenia kartou pri nákupe v potravinách sa stáva dobrodružstvo na niekoľko minút, ktoré zamestná nejednu pracovníčku.

Idylické rozjímanie o živote v malom meste náhle narušili díleri jedného mobilného operátora, ktorí blízko kostola ponúkali výhodnú tarifu.  Mladíkovi navlečenému do obleku a kravaty sa ale v tieni svätostánku príliš nedarilo a tak sa na chvíľku zašil do ústrania. Povolil si kravatu. Tiež seriózne naučené vety a spisovný jazyk český na pár minút hovoru s kamarátom premenil na prostý až sprostý český hovor.

Krušné i menej krušné časy židovské 

Šipka na námestí ukazuje smerom k židovskej synagóge. Nasmerovaná je bohužiaľ tak, že nie je príliš jasné kade sa k nej vydať, aj keď je to len kúsok. Nezvykle blízko sídlili Židia bývalým pánom. Preukázateľne pobývali v dnešnom Heřmanově Městci, skoršej osade Mrdice, v 15. storočí. Domnienky o ich prítomnosti na tomto mieste ale siahajú až ku koncu storočia trinásteho.

Židia nikdy nemali ľahký život a o svoje postavenie museli bojovať tiež tu, na ideálnej spojnici medzi Prahou a Moravou a medzi mestami Chrudim a Čáslav. Po veľkom požiari roku 1623, ktorý zničil pôvodné židovské mesto a sľubne rozvíjajúcu sa inú kultúru, sa židovským obyvateľom začalo dariť lepšie až o pár dekád neskôr.

Gróf Špork bol židovstvu naklonený a tak dal povolenie na stavbu synagógy. Židom vtedy patrila jedna ulica. Roku 1680 sa potom rozrástla na celé židovské mesto s vlastnou samosprávou, synagógou, školou a cintorínom, dnes vôbec najstarším v Česku. Mesto, kde sídlil aj krajský rabín, malo svojho hlásnika, políciu a lekára.

Potom ale prišlo nariadenie z Prahy o izolácii Židov a tak sa aj z tohto miesta stalo geto z troch strán ohraničeného závorou. Ľudia s nepohodlným vyznaním pre mocnosť zažívali v tých dobách krušné časy. Mesto bolo zbavené samosprávy. Oženiť sa mohol len najstarší zo synov, počet potomkov mal svoj prísny limit, v noci sa Židia museli zdržiavať na území pre nich určenom – teda medzi tromi závorami.

Čiastočné uvoľnenie potom prišlo za vlády Márie Terézie. Zákony a nariadenia ale mali k ozajstnému životu príliš ďaleko a trýznenie židovského obyvateľstva pokračovalo prakticky do roku 1849, kedy sa, aj napriek protestu mnohých kresťanov, do mesta oficiálne sťahuje prvý Žid. Komunita, ktorá prv držala pohromade, sa ale v tých časoch začala trúsiť všade možne po iných priemyselných mestách. V Heřmanově Městci zostalo asi 15 židovských rodín, ktoré s kresťanmi vychádzali veľmi dobre až do začiatku 2. svetovej vojny. Potom dlhá tradícia židovstva zhasla nielen tam, ale vo všetkých krajinách postihnutých vojnou.

Život na zámku - idylická nutnosť

Kto by nesníval o živote na zámku. Možno málinko inak, to ale môže byť v prípade zámku v Heřmanově Městci, ktorý slúži zároveň ako domov seniorov.  Sen asi každého starnúceho človeka je dožiť v blízkosti ľudí, ktoré má rád. Nie každý ale má to šťastie.  Snáď je život na zámku aspoň malou náplasťou za samotu jeho obyvateľov.

Zámocký život v „heřmaňáku„ má teda zvláštnu atmosféru. Dovnútra sa nesmie. Na nádvorie zámku je ale možné nahliadnuť po dohode s niekým z personálu. V našom prípade to bol nie príliš ochotný vrátnik. Na budovu voľne nadväzuje zámocký park v anglickom štýle, kde je popísaná väčšina stromov tak, aby sa pri relaxačnej prechádzke človek čiastočne aj vzdelal.

Dnešný zámok s impozantnou vežou stojí zrejme na mieste bývalej tvrdze, ktorá sa podľa legendy začala nazývať zámkom roku 1591 a ktorá asi o dvadsať rokov neskôr ľahla popolom, keď sa cez ňu prehnali cisárske vojská.  Neskoro barokovú podobu dostal zámok roku 1784. Do dnešnej podoby bol finálne prestavaný až roku 1933.

Text/foto/video: Klára Svobodová

Preklad: Zuzana Megerssová