Všeobecné informácie
Oficiálny názov: Panamská republika
Hlavné mesto: Panama
Rozloha: 78 200 km2
Počet obyvateľov: 3 000 463
Oficiálny jazyk: Španielčina
Štátne zriadenie: republika
Hlavné náboženstvo: katolíci 85 %, protestanti 15 %
Najvyšší bod: Barú (3475 m n.m.)
Čas: SEČ -6
Geografia
Panama je najjužnejšia zo stredoamerických krajín. Je to dlhá úzka krajina v tvare písmena S, na západe susedí s Kostarikou, na východe s Kolumbiou, na severe tvorí hranicu 1160 km karibského a na juhu 1690 km tichomorského pobrežia. Svojou rozlohou zhruba zodpovedá Českej republike.
Príroda
Po celej dĺžke Panamy sa tiahnu dve pohoria, jedno na východe a jedno na západe. Najvyšší vrchol krajiny je 3475 m vysoká sopka Barú v západnej provincii Chiriquí. Jediná panamská sopka je nečinná, ale horké žriedla na ich úbočiach svedčia o pokračujúcej termálnej aktivite. V Paname tečie asi 480 riek a patrí jej 1518 ostrovov pri pobreží. Dve hlavné súostrovia sú San Blas a Bocas del Toro na karibskej strane, ale väčšina sa nachádza na tichomorskej strane. Panama má viac ako 940 zaznamenaných druhov vtákov, vyše 10 000 druhov rastlín a k tomu 125 druhov zvierat, ktoré nežijú nikde inde na svete. Krajina má tiež 105 vzácnych a ohrozených druhov, ku ktorým patria červené papagáje ara, harpie, jaguáre a rôzne druhy morských korytnačiek. V Paname je 12 národných parkov, 2 národné morské parky, 10 prírodných rezervácií a 18 ďalších chránených rezervácií.
Podnebie
Rovnako ako celá Stredná Amerika má aj Panama dve obdobia. Obdobie sucha (leto) trvá zhruba od polovice decembra do polovice apríla, a obdobie dažďov (zima) od polovice apríla do polovice decembra. No množstvo zrážok sa značne líši, na karibskej strane je ich oveľa viac ako na tichomorskej. V nížinách sú typické vysoké teploty (priemerné teploty sa pohybujú okolo 32°C cez deň a 21° v noci) a na horách nízke (18°/10°C). Tieto teploty sa po celý rok prakticky nemenia.
Obyvateľstvo
Z asi 3 mil. obyvateľov Panamy predstavujú väčšinu (62 %) mestici, potomkovia miešancov indiánskeho a španielskeho obyvateľstva. Asi 14 % Panamcov je afrického pôvodu, 10 % španielskeho a 5 % indiánskeho. Z niekoľkých desiatok pôvodných kmeňov, ktoré žili v Paname v čase príchodu Španielov, ich zostalo sedem: Kunovia, Guajmiovia, Čokovia, Wounaan, Bokatá, Bribri a Teribe. Čo sa týka náboženstva, prevažuje tu rímskokatolícke (85 %), nasledované protestantizmom (5 %), islamom (5 %) a baháizmom (1 %).