Plávajúci mlyn v Kolárove

Staré obrazy a rytiny dokladajú, že v minulosti na Váhu aj na Dunaji plávali desiatky podobných mlynov. Na rozdiel od klasických vodných mlynov, budovaných nastálo na brehu potokov a riek, lodné mlyny boli vlastne člny, ukotvené od jari do jesene ďalej od brehu, aby využívali čo najsilnejší prúd v rieke a s brehom ich spájala iba lávka. Podrobnejší výklad ochotne poskytne majiteľ tohto mlyna Ivan Šáli, ktorý sa s manželkou a priateľmi z miestneho ochranárskeho združenia o pozoruhodnú technickú pamiatku stará. Podľa jeho slov, majiteľom podobného mlyna mohol byť iba majetný gazda. Jednak preto, aby mal dostatok prostriedkov na jeho stavbu, ale aj preto, že s mlynom sa od jari do neskorej jesene vydával na rieku a po celý rok by sa nemal kto starať o jeho polia a gazdovstvo.

Lodný mlyn tvoria dva člny s lopatkovým kolesom a nadstavbou so samotným mlynským zariadením, ktorá bola počas roka aj mlynárovým bydliskom – neraz s celou rodinou. Plácou za vymletie obilia pre mlynára zvyčajne bývala časť zomletej muky. Dôležitou súčasťou živobytia však boli ryby a to, čo poskytla rieka.

Zašlá sláva lodných mlynov

Postupom času sláva lodných mlynov upadala. Príčinou bol jednak nástup efektívnejších priemyselných mlynov, ktoré už neboli odkázané na silu vody, a neskôr aj zákaz lodných mlynov na hlavnom toku Dunaja, kde prekážali rozvíjajúcej sa lodnej doprave. Jediný existujúci plávajúci mlyn na Slovensku je v skutočnosti iba replika tzv. Radvanského mlyna (pomenovaného podľa dunajskej obce Radvaň pri Komárne), ktorý zhorel koncom druhej svetovej vojny, ako posledný z lodných mlynov na južnom Slovensku.

Jeho kópiu podľa dobových kresieb a modelu s využitím zopár pôvodných súčastí zhotovili nadšenci v komárňanských lodeniciach začiatkom 80. rokov pre muzeálne účely, avšak ich dielo niekoľko ďalších rokov bez úžitku chátralo. Až po zmene spoločenských pomerov sa ho začiatkom 90. rokov ujali ochranári, ktorí ho premiestnili na okraj Kolárova neďaleko sútoku riek Malý Dunaj a Váh.

Od polovice 90. rokov v susedstve mlyna vyrastá prírodný areál, ktorý sa stal vyhľadávaným cieľom najmä cykloturistov a víkendových vychádzok. Okrem obytnej budovy s krčmou tam pod prístreškami vyrástlo tiež malé múzeum starej poľnohospodárskej techniky a rodinná ekofarma s domácimi zvieratami.

K areálu vedie ďalšia rarita – pravdepodobne najdlhší drevený krytý most v strednej Európe, ktorý miestni nadšenci vybudovali koncom tisícročia ako náhradu predchádzajúcej provizórnej lávky. Dĺžkou 86 metrov patrí k raritám aj v rámci Európy. Prírodný areál Vodný mlyn v Kolárove je otvorený po celý rok, v zimnej sezóne (od októbra do mája) iba v popoludňajších hodinách. Samotnú prehliadku mlyna, prípadne exponátov múzea s výkladom treba vopred dohodnúť. Vstupné je 1 euro, deti a dôchodcovia polovicu. Areál je vhodný aj na rôzne spoločenské podujatia, v lete tu organizujú detské tábory v prírode a ďalšie aktivity agroturistického zamerania.

Text a foto: Jiří Výborný