História

Trvalejší štátny útvar sa na území dnešného Nemecka objavil počiatkom 10. storočia, kedy sa Východofranská ríša rozpadla na kmeňové vojvodstvá Sasko, Bavorsko, Švábsko, Lotrinsko a Franky. Čoskoro jednotlivé vojvodstvá opäť zjednotil saský kráľ Henrich. V roku 962 n.l. bol Ota I. v Aachene korunovaný za prvého nemeckého cisára. Tak vznikla Svätá ríša rímska národa nemeckého. Cisári najskôr opierali svoju moc o pápeža, čo neskôr začalo vyvolávať spory. Napriek tomu na začiatku 12. storočia dochádzalo k zakladaniu nových miest okolo starých pevností, hradov, biskupských palácov a kláštorov. Mestá si začali nárokovať špecifické práva a slobody a niektoré sa stali slobodnými, takže boli nezávislé tak na biskupovi, ako aj na princoch, a spadali priamo pod cisára. V roku 1517 začala reformácia. Martin Luther na dvere kostola vo Wittenbergu vyvesil svojich 95 téz. Jeho učenie sa začalo rýchlo šíriť a Luther v úkryte na hradu Wartburg preložil Bibliu. V roku 1545 vznikla protireformácia a jej hlavnou silou bol jezuitský rád.

Po tridsaťročnej vojne sa Ríša rozdrobila na množstvo malých štátov a v 17. a 18. storočí rozpad krajiny pokračoval. Za zanikajúcej ríše sa však vynoril štát, ktorý predznamenal novú zlatú epochu nemeckých krajín. Bolo to Braniborsko-Prusko. Jeho vládca, Fridrich Braniborský bol v roku 1701 korunovaný za kráľa pruského a jeho syn Fridrich Vilém I. z Pruska sformoval vysoko centralizovaný štát, mocnou oporou ktorého bola armáda. Hubertusburgský mier podpísaný 15. februára 1763 medzi Saskom, Pruskom a Rakúskom, znamenal koniec sedemročnej vojny a Prusko z nej vzišlo ako nová európska veľmoc. V tom čase začalo tiež prusko-rakúske súperenie o vplyv nad nemeckými krajinami. Koniec Ríše však priniesol Napoleon Bonaparte, formálne zanikla 6. augusta 1806, a to tak, že jej posledný cisár František II. abdikoval.

Po napoleonských vojnách vznikla na území bývalej svätej ríše rímskej nemecká konfederácia. Bola to voľná únia 39 štátov pod rakúskym vedením s parlamentom, ktorý zasadal vo Frankfurte nad Mohanom. V roku 1834 vznikla medzi Pruskom a väčšinou nemeckých štátov colná únia.

V 19. storočí ovplyvňovala nemeckú politiku predovšetkým rivalita medzi Pruskom a Rakúskom, avšak nakoniec rozhodujúci vplyv na nemecké štáty malo Prusko. V roku 1871 vyhlásili nemecké cisárstvo, ktoré zahrnovalo 25 štátov, z ktorých tri boli slobodné hanzové mestá. Bolo to tzv. malonemecké riešenie, ktoré nezahŕňalo Rakúsko. Rozpory medzi Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom sa začali zmenšovať a v prvej svetovej vojne oba štáty bojovali „bok po boku“. Po vojne bolo Nemecko nútené platiť obrovské reparácie. Vznikla Weimarská republika – akýsi poloprezidentský systém, avšak trvala len 15 rokov.

Dňa 27. februára 1933 nechal Hitler zapáliť Reichstag a celú udalosť dával za vinu komunistom. V rámci toho donútil Hindenburga, aby podpísal dokument, ktorý de facto z weimarskej ústavy odstránil podstatné politické a ľudské práva. K tomu všetkému bola zakázaná komunistická agitácia. Vďaka negatívnemu obrazu, ktorí získali komunisti, sa NSDAP podarilo v posledných slobodných voľbách v máji 1933 získať väčšinu. Hitler začal do svojich rúk sústreďovať všetku moc, začalo to aktom, ktorý mal vláde dať všetky legislatívne právomoci. V roku 1934 Hitler urobil čistky vnútri SA. Bolo to hlavne preto, že Ernst Röhm – veliteľ SA – chcel túto organizáciu zlúčiť s Wehrmachtom, pričom všetko by spadalo pod jeho priame velenie. Hitler sa Röhma zľakol a svojej osobnej stráži SS prikázal popraviť Röhma a ďalšie vysoké činitele SA. Táto udalosť vstúpila do dejín ako Noc dlhých nožov.

Tretia ríša mala značne ambiciózne expanzionistické plány, ktoré sa začali realizovať už napríklad zabratím československého pohraničia. Úplne bez zábran ich začala realizovať 1. septembra 1939, kedy začala inváziu do Poľska. Nasledovalo šesť vojnových rokov, počas ktorých prvotné úspechy napokon vystriedala zdrvujúca porážka, ktorá Tretiu ríšu zrazila na kolená a napokon jej zoťala hlavu. Nemecko oprostené od vírusu nacizmu začalo novú éru, bohužiaľ, rozdelené. Západ Nemecka nastúpil tradíciu kapitalistických demokratických štátov, zatiaľ čo východná časť podliehala ZSSR a bola najvyspelejšou krajinou v rámci Varšavskej zmluvy. Ľady medzi východným a západným Nemeckom sa začali topiť, keď západonemecký kancelár Willy Brandt prišiel so svojou koncepcou „Ostpolitik“. V roku 1989 bolo Nemecko zjednotené. Nasledovala masová emigrácia ľudí z východu na západ.

Dnes je Nemecko silnou európskou aj svetovou ekonomickou mocnosťou. S Francúzskom hrá vedúcu úlohu v Európskej únii a takisto ku krajinám G7.

Foto: Wikipedia.org

späť