Najnovšie videogalérie: Austrália, Tasmánia: Hobart – pokojné hlavné mesto
Videogalérie
Austrália, Tasmánia: Hobart – pokojné hlavné mesto
Rubrika: Mesta
Publikované: 9.12.2016
Nie je hlavné mesto ako hlavné mesto… Trebárs v tom tasmánskom o 9. hodine večer sotva stretnete človeka. Vo dne to v centre síce žije, ale aj tak to nie je žiadna uponáhľaná metropola, všetko plynie v pokojnom tempe prístavného mesta. Turistov si tu naozaj vážia a stále sa im snažia ponúknuť niečo navyše. Ponúkajú organizované výlety a rôzne akcie, taktiež sa tu dá navštíviť mnoho zaujímavých múzeí a galérií. Dokonca Hobart poskytuje útočisko aj výpravám na Antarktídu.
Neváhajte a nahliadnite spolu s nami do všedného života miestnych.
Vítajte pri novom seriáli. Tentoraz sa vydáme do ďalekých končín. Ako sa u nás s obľubou hovorí – k protinožcom. Ostrov Tasmánia sa totiž nachádza od juhovýchodného pobrežia kontinentálnej Austrálie.
Štát Queensland na severovýchode Austrálie je známy najmä vďaka Veľkej korálovej bariére. Preto sem mieri veľké množstvo turistov, hlavne milovníkov potápania a šnorchlovania. Na jeho južnú časť okolo mesta Brisbane turisti tak trochu zabúdajú, zato medzi domácimi Austrálčanmi je veľmi obľúbená.
Pokiaľ niečo naozaj oceníte na skutočnosti, že na Uluru ste zavítali počas austrálskeho leta, čiže mimo hlavnej sezóny, tak je to minimum ľudí, ktorí mali podobný nápad ako vy. Miest na parkoviskách je dostatok, nikde sa netlačíte s masou turistov a na všetkých vyhliadkových miestach máte svoj priestor.
Uluru je ikonou Austrálie. Tento majestátny červený monolit sa týči do výšky 348 metrov a jeho najvyšší bod sa tak nachádza vo výške 863 metrov nad morom. Jedná sa o najväčší samostatný skalný monolit na svete.
Keď pri osade Erldunda odbočíte zo Stuart Highway na západ, dostanete sa na Lasseter Highway, ktorá vedie pod inými názvami až do Západnej Austrálie. Z nej sa môžete vydať ešte cestou č. 3 na sever do národného parku Watarrka. Pokiaľ by ste chceli odtiaľ pokračovať do MacDonnellovho parku, môžete, ale vjazd je len na povolenie a iba pre vozidlá s pohonom 4×4.
Na západ aj na východ od Alice Springs sa rozkladá najväčší horský útvar v strednej Austrálii, Macdonnellove vrchy s najvyššou horou Mt. Zeil, ktorá dosahuje nadmorskú výšku 1 531 metrov. Červený stred Austrálie je teda jedna veľká červená placka. Nachádza sa tu niekoľko miest, kde môžete prenocovať. Väčšina je kompletne vybavená potrebným zázemím.
V hornatom strede Austrálie môžete navštíviť tajomné zoskupenie kameňov. Austrálčania ho pomenovali Devils Marbles alebo Diablove guľôčky. Podľa aborigénskych legiend to ale sú vajcia Dúhového hada. Na ceste z Alice Springs smerom na sever sa vedľa vás objavia úplne nečakane (po asi 400 kilometroch). Tieto nezvyklé útvary nájdete v chránenej rezervácii Karlu Karlu, ktorá má celkovú rozlohu 1802 hektárov.
Alice Springs je najznámejším mestom v červenom strede Austrálie. Všetky zájazdy, ktoré sa konajú na posvätnú horu Uluru (nazývanú aj Ayers Rock) začínajú práve tu. Pokiaľ pôjdete do Alice Springs z juhu, budete prechádzať hranice štátov Južná Austrália a Severné teritórium. Napriek tomu, že idete stále rovno na sever, je medzi týmito štátmi časový posun o jednu hodinu.
V červenom strede Austrálie leží veľmi zaujímavé mesto – Coober Pedy, ktoré je preslávené vďaka ťažbe opálu. Ten sa tu ťaží od roku 1905. Než do Coober Pedy dorazíme počas našej cesty z Port Augusty, zastavujeme sa aj v mestečku Glendambo. Hneď na začiatku nás víta ceduľa, ktorá hlási, že tu žije zhruba 30 obyvateľov a 2 milióny múch. Taktiež nás upozorňuje, že ďalšia benzínová pumpa bude až za 253 kilometrov.
Austrália je kontinentom protikladov. Husto osídlené východné pobrežie kontrastuje s pustým červeným stredom, zasnežené hory s púšťou a biela pleť prisťahovaných európskych obyvateľov s tmavou pleťou domorodých Aborigénov. Niekoho láka Austrália preto, že je od nás tak vzdialená, niekoho práve pre svoje neuveriteľné kontrasty, ale jedno je isté – rozhodne stojí za to sa sem vydať.
Melbourne je vraj už piatym rokom najlepším miestom pre život. V minulej časti som vás vzal do jeho moderného a dosť rušného centra. Lenže v centre žije len minimum ľudí – väčšina z nich tam len dochádza za prácou a za kultúrou. Preto sa teraz poďme pozrieť, ako to vyzerá vo štvrtiach, kde sa reálne býva a žije.
Pokiaľ by som mal svoje cestovateľské remeslo povesiť na klinec a vybrať si miesto, kde sa usadiť, vyberiem si austrálsky Melbourne. Prečo? Je to totiž mesto stavané a rozvíjané pre ľudí. Nie pre budovy, nie pre priemysel, nie pre developerov, dokonca ani nie pre turistov. Pre obyčajných ľudí, ktorí v ňom žijú. Taktiež sa dlhodobo umiestňuje na prvej priečke rebríčku najlepšieho mesta pre život na svete. Ale nebojte sa – aj ako návštevníci si ho môžete naplno užiť a odísť s nezabudnuteľnými zážitkami. Ukážem vám ako.
Ak som mal v tasmánskom Hobarte pocit, že tam skapal pes, tak v Launcestone to bolo na prvý pohľad ešte horšie. Ale vzápätí som zistil, že ospalé mestečko s mnohými neobvyklými zákutiami má niečo do seba. Roztomilé domčeky, tehlové továrne a kostoly, pivovar, rieka s pelikánmi a veľký mestský park s japonskými makakmi. A vinárska oblasť Tamar Valley takmer za rohom.
Je 9 hodín večer a na ulici sotva stretnete človeka. Pritom ste uprostred najväčšieho mesta v Tasmánii, kde býva takmer štvrť milióna ľudí. Dôvod je jednoduchý – mesto je tak rozľahlé, že v večer centre takmer nikto nezostáva. Vo dne to tu naopak žije, aj keď v pokojnom tempe prístavného mesta, kde sa niet za čím ponáhľať. Okrem turizmu totiž mesto nečakajú asi žiadne svetle zajtrajšky.
Myslel som si, že divnejšiu a rozmanitejšiu krajinu než Škótsko a Island už len tak nenájdem. Mýlil som sa. Tasmánia – ostrov na juhu Austrálie s takmer rovnakou veľkosťou ako Česká republika – prekvapuje snáď na každom kroku. Chvíľu sa tvári ako už zmienené Škótsko, chvíľu ako Portugalsko, chvíľu ako Nový Zéland a do toho tu pobehujú všemožné zvieratká, ktoré poznáte z dokumentov o prírode.
Portál Infoglobe vám s láskou a prianím všetkého najlepšieho želá tie najkrajšie veľkonočné dni.
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.
Druhé tohtoročné číslo časopisu Krásy Slovenska prináša zaujímavý rozhovor s dobrovoľným horským záchranárom, horským sprievodcom a tatranským nosičom Štefanom Bačkorom, predstaví príťažlivosť Kysuckých bradiel a ponúkne aj cykloturistiku krížom-krážom Malými Karpatami.
Nádherný klenot cisárskeho dedičstva, zámok Schloss Hof otvára svoju veľkolepú hlavnú sezónu 9. marca 2024. Jedinečný komplex budov s luxusne zariadenými zámockými komnatami, barokovými záhradami a rozsiahlym statkom na ploche takmer 70 hektárov, tvorí umelecký celok a pozýva na nezabudnuteľnú cestu časom.