Kopřivnice

     Kopřivnice patrila spoločne s Lichnovom, Vlčovicami, Závišicami, Drnholcom a Frenštátom k panstvu, ktoré spravovali páni z Příboru. Vo vlastníctve grófov z Příboru zostal tento celok až do roku 1307. Potom panstvo zmenilo niekoľkokrát majiteľa a na prelome 14. a 15. storočia sa stalo zástavou kráľa Žigmunda Luxemburského. Prvá písomná zmienka o Kopřivnici pochádza z roku 1437. V roku 1465 bolo panstvo majetkom kráľa Juraja z Poděbrad.

     Kopřivnice sa neubránila vojnovým ťaženiam, epidémiám, neúrodám ani živelným pohromám. Až založenie továrne na kameninu a hlinený tovar v roku 1812 situáciu schudobneného mesta zmenilo. Od roku 1813 továreň začala vyrábať taniere, misy, vázy, džbány a hrnčeky. Od roku 1830 sa začalo s produkciou bieleho a kameninového tovaru a v roku 1834 dosiahla celková produkcia 120 000 ks keramických produktov ročne. Na konci 19. storočia bola rozšírená produkcia tovarov o dlaždice, kachle a obkladačky. Počas vojenských rokov bola výroba výrazne obmedzená a v roku 1962 bola továreň zrušená.

     Veľkú rolu mala tiež tzv. „dolná“ továreň založená Ignácom Schustalom okolo 1850. Prvú dielňu si zriadil vo fojtstvom č. p. 1. Zahájil výrobu ľahkými bričkami a dopyt po nich ho prinútil k založeniu továrne. Ďalší rozvoj továrne bol spojený s výrobou železničných vagónov. Kopřivnice vďaka industrializácii dosiahla svoj veľký rozvoj. Kočiarovka našla neskôr uplatnenie vo výrobe prvých automobilov. Výroba automobilov si vyžiadala stavbu ďalších obytných budov a v roku 1910 bola Kopřivnice úradne povýšená na mestečko a v roku 1919 boli vyrobené prvé vozy s názvom Tatra. V roku 1948 bolo mestečko povýšené na mesto a závod a kľúčový priemysel v meste bol znárodnený.

     Významnými rodákmi Kopřivnice sú napr. ilustrátor Zdeněk Burian, olympionik Emil Zátopek a mnoho ďalších.  A za návštevu rozhodne stojí Regionálne múzeum v Kopřivnici, ktoré ponúka štyri rôzne expozície: Technické múzeum Tatra, Šustalova vila, Múzeum Fojtstva a Múzeum Emila a Dany Zátopkovcov.

Text: Markéta Řandová

Foto: Wikimedia Commons, Radek Bartoš, č.2, Michal Maňas, Jitka, Debaku