Karviná

     Mesto ležalo na obchodnej ceste z Uhier do Pobaltia. Prvé písomné zmienky sú z roku 1268 z tzv. Vratislavského desiatku. Veľký význam pre Karvinú malo pôsobenie kniežaťa Bolka II., ktorý uzavrel mier s husitami a podarilo sa mu tak mesto uchrániť pred ich nájazdmi. Kazimírovým privilégiom z roku 1473 boli mestu potvrdené dosiaľ udelené výsady a bolo mu povolené usporadúvať trhy.

     17. storočie bolo v znamení tridsaťročnej vojny, vojnového drancovania, epidémií a veľkých útrap. Po sliezskych vojnách v 18. storočí bol vydaný nový robotný patent, v roku 1781 bolo zrušené nevoľníctvo a pre evanjelické vyznania boli uzákonené náboženské slobody. Na konci 18. storočia kúpil mesto grófsky rod Larisch-Mönnichovcov, ktorý dal podnet k ťažbe čierneho uhlia a s tým bol spojený aj rozvoj ďalších priemyslových odvetví - hutníctvo, železiarstvo a koksárenstvo. Začiatkom 20. storočia potom vnikli ďalšie podniky a továrne a v roku 1923 bola Karviná oficiálne prehlásená mestom. V rokoch 1938 a 1939 patrilo územie poľskému štátu a v roku 1939 Veľkonemeckej ríši. Po oslobodení v  roku 1948 boli spojené obce Karviná, Fryštát, Darkov, Ráj a Staré Mesto pod jeden správny celok a názov - Karviná.

     V Karvinej - Fryštáte môžete navštíviť empírový zámok z konca 18. storočia. Je v ňom expozícia o živote rodu Larisch-Mönnichovcov a od minulého roku je prístupný verejnosti. Z počiatku 14. storočia pochádza farský kostol Povýšenia sv. Kríža.

     V roku 1862 bola objavená jodobromová solanka, ktorá slúži na liečbu pohybového a obehového systému, kožných ochorení, pooperačnú liečbu, po úrazoch a popáleninách. Kúpele Darkov sa tešia veľkej návštevnosti a to aj u zahraničných klientov.

     Karviná sa stala v roku 1991 tiež sídlom Obchodno-podnikateľskej fakulty Sliezskej univerzity. Karvinsko je súčasťou Euroregiónu Těšínske Sliezsko a ten, kto má rád cykloturistiku, tu môže využiť 800 km cyklistických trás. K rekreácii slúži Těrlická priehrada s niekoľkými plážami, požičovňami plavidiel a vlekom na vodné lyžovanie.

Text: Markéta Řandová

Foto: Wikimedia Commons, Tedmek, Hellooo, č.2, Palickap