História

Niekedy okolo 6 storočia p.n.l. sa objavilo ranné macedónske kráľovstvo a čoskoro sa podvolilo perzskej ríši, v grécko- perzských vojnách však nehralo žiadnu podstatnejšiu úlohu. Až Alexander I. Macedónsky bol prvým macedónskym kráľom, ktorý významne ovplyvňoval grécku politiku a adoptoval atický dialekt a kultúru. Vplyv helenizmu v Macedónsku silnel a kráľovstvo ako také sa za vlády Filipa II. začalo rozpínať do severného Grécka. Do dejín sa zapísal Filipov syn, slávny Alexander, známy ako Veľký. Tomu sa podarilo nie len dobyť zbytok Grécka, ale sa takisto zmocnil perzskej ríše, Egypta a prišiel až do Indie. Hneď po jeho smrti sa táto titánska ríša rozpadla.

Macedónska sa v 2 storočí zmocnil expandujúci Rím. Macedónsko sa síce snažilo brániť , ale po troch vojnách definitívne podľahlo Rímu. Po tom, čo Rím padol, sa Macedónsko dostalo pod vládu Byzancie. Kvôli nájazdom Vizigótov a Hunov v 4. a 5. storočí sa macedónska populácia preriedila. Nasledovala záplava Slovanov, ktorí sa sem okolo 7. storočia usadili a rýchlo začali tvoriť väčšinu obyvateľstva. Väčšina z nich obývala severnú časť zeme, ale nezanedbateľné množstvo sa usídlilo v poľnohospodárskych oblastiach severnej časti gréckej Macedónie.

Na konci 10. stor. sa oblasť dnešného Macedónska stala politickým a kultúrnym stredom prvej bulharskej ríše. Bulhari však utrpeli ťažké porážky od Byzantíncov, ktorí začlenili Macedónsko aj Bulharsko do svojej ríše. Nasledovali nepokoje slovanského obyvateľstva, ktoré boli podporované Srbmi zo severu.

Behom 12. storočia sa Macedónsko postupne stávalo súčasťou srbského impéria, rovnako ako severné a centrálne Grécko. Po rozpade srbskej ríše si na Balkán začali brúsiť zuby Osmani, ktorým sa podarilo rozbiť kresťanskú koalíciu Srbov, Bulharov a Grékov. Po bitke pri Maritse roku 1371 sa Macedónsko stalo vazalom Otomanskej ríše a na konci 14. stor. bolo na ďalších takmer 500 rokov úplne anektované. Behom tejto doby sa tu utvorila nezanedbateľná turecká minorita.

V 19. stor. sa Gréci, Srbi a Bulhari odtrhli od upadajúcej Osmanskej ríše a založili vlastné štáty. Macedónsko sa stalo predmetom súperenia medzi týmito stranami. Behom tokov 1890 – 1900 vznikali rivalské armádne skupiny, ktoré bojovali ako proti Turkom, tak medzi sebou navzájom.

Macedónsko bolo po prvej svetovej vojne včlenené do kráľovstva SHS a behom dvadsiatych a tridsiatych rokov podrobené tvrdému „posrbšťovaniu“. Keď prišla druhá svetová vojna, bola značná časť juhoslovanskej Macedónie okupovaná nemeckými jednotkami a ďalšia časť Macedónska bola daná do správy Bulharsku. Zem bola oslobodená roku 1944, kedy Červené armáda donútila Nemcov k ústupu.

Po vojne bola vyhlásená Macedónska ľudovodemokratická republika a stala sa súčasťou Titovej Juhoslávie. Roku 1963 po „socializácii“ názvu Juhoslávie pridala aj Macedónia k svojmu názvu prívlastok socialistická, ktorého sa zbavila až po tom, čo sa v roku 1991 oddelila. 8. september sa slávi ako deň nezávislosti. Behom vojny v Kosove roku 1999 bola Macedónia destabilizovaná masovou vlnou etnických Albáncov, ktorí z Kosova ušli. Albánski radikáli naviac po konci vojny usilovali o autonómiu tých oblastí, kde sa Albánci nachádzali. Na začiatku 21. storočia, v roku 2001, vypukla občianska vojna medzi albánskymi radikálmi a vládou a bola ukončená intervenciou vojsk NATO. Roku 2005 sa Macedónsko stalo kandidátskou krajinou na členstvo v EÚ.

Foto: Wikipedia.org

späť