Čachtice - Slovenská republika
V tejto kategórii nájdete informácie a fotografie pamiatok, nájdete tu takisto zoznam hradov a zámkov, jaskyne, ale aj lyžiarske strediská, cyklotrasy, kúpele a iné zaujímavé miesta, ktoré sú vhodné (nie len) pre aktívny odpočinok. Pripravili sme pre Vás lokality, ktoré môžu byť atraktívne ako tip na výlet, či pre športové vyžitie. Na www.infoglobe.sk sú spracované slovenské a české lokality. Pokiaľ viete o lokalitách, ktoré by stálo za to navštíviť (aj z iných štátov) a máte ich spracované ako článok, čítajte tu (spolupráca).
Čachtice
Pri rieke: Dudváh
Nad obcou Čachtice na juhozápadnom Slovensku sa na vrchu vypína zrúcanina tajomného Čachtického hradu.
Najkratšia trasa na hrad vedie z obce Višňová. Z nej sa dá vyjsť k hradu dvoma cestami. Jedna, označená zelenými turistickými značkami vedie od parkoviska na južnom okraji dediny. Stúpa po južnom svahu hradného vrchu až k bráne hradu. Druhá cesta smeruje zo sever ného okraja Višňovej po žltej turistickej značke. Musíme prejsť most cez rieku, potom cestu a strmým údolím vyjsť nahor. Motoristi majú možnosť dôjsť z Čachtíc po asfaltovej ceste až k parkovisku pod hradom. Výhľad z romantických zrúcanín Čachtického hradu (375m) je vskutku jedinečný. Na severe je vidieť malebná krajina Myjavskej pahorkatiny a v pozadí Biele Karpaty s Veľkou Javorinou. Západným smerom pozeráme na Bradlo a v diaľke na hrad Branč. Na juh a východ sa nám otvára Považský Inovec a údolie rieky Váh.
Žiadny hrad naSlovensku nie je spojený s toľkými príbehmi a legendami ako práve Čachtický hrad. O osade Čachtice sa zmieňujú archívne dokumenty už v roku 1263 ako o príslušenstve Nitrianskeho hradu. Potreba zabezpečiť hranicu s českým kráľovstvom viedla aj tu k výstavbe kamennej pevnosti, ktorej jadro stálo už v roku 1273. Majiteľmi hradu boli Matúš Čák, Stiborovci a po vymretí tohto rodu sa hrad dostal do rúk Michala Országha. Jeho dediči mali hrad v držaní až do roku 1567. Potom vlastnila hrad Uršuľa Kanizsaiová, ktorej panstvo vymenil za jej hrad Kaniszu cisár Maximilián II. V roku 1604 prevzala menom svojho šesťročného syna a dcér správu hradu vdova Alžbeta Báthoryová. Fakty o n ej tvrdia, že najčastejšie pobývala v Sárvári alebo na hradoch Léka a Kerezstúr, prechodne sa potom zdržiavala na panstve Ecsed alebo bratislavskom a viedenskom paláci. V Čachticiach sa objavovala len príležitostne. Ak zoberieme do úvahy celú históriu Čachtického hradu, tak jej účinkovanie tu bolo len nepatrnou epizódou. Mnohé praktiky, ktoré sú tejto šľachtičnej pripisované, ako napríklad kúpanie v krvi mladých panien, sú pravdepodobne výmyslom jezuitu Ladislava Thuróczyho, ktorý príbeh o Čachtickej pani spísal v diele Ungaria suis cum Regibus compendia data, vydanom roku 1729 v Trnave.
Dnes je vďaka filmu a literatúre dobre známa pod prezývkou "krvavá grófka". Tá však nie je spojovaná len s hrôzostrašnými príbehmi, ale koluje o nej aj niekoľko vcelku úsmevných historiek a povestí. Po smrti Alžbety Báthoryovej si Čachtické panstvo rozdelili jej syn Pavol a jeho sestra Katarína vydatá za Juraja Drugetha. V roku 1671 bol popravený Pavlov syn, krajinský sudca František II. Nádasdy, ktorý patril medzi hlavných predstaviteľov protihabsburgského Wesselényiho spiknutia. Majetok mu bol skonfiškovaný a roku 1695 kráľovskou komorou predaný ďalšiemu majiteľovi. Začiatkom 18. storočia v dobe Rákocziho protihabsburgského povstania sídlila na hrade dislokovaná posádka cisárskych vojakov. V bojoch značne poškodený hrad potom nejaký čas slúžil ako väzenie, ale v roku 1799 vyhorel a zostal tak úplne opustený.
Jadro pevnosti je hradbami uzavretý priestor so zvyškom neobvyklej päťbokej veže, ktorá bola postavená oproti jednej prístupovej ceste. Na východnej strane k hradbe priliehal dlhý obytný trakt a na západe ešte rozoznateľný obdĺžnikový palác. V severozápadnom nároží bola obrana posilnená dodatočne nadstavanou podkovovitou baštou, v ktorej zriadili kaplnku. Opevnenie spevňoval zdvojený múr, ktorého fragmenty sú viditeľné hneď na niekoľkých miestach horného hradu. Na severnej strane je hradný areál rozšírený prvým predhradím s náznakmi hospodárskych budov. V dobách, kedy bol hrad ohrozovaný Osmanmi disponoval ešte druhým predhradím. Nádvorie sprístupňuje brána, ku ktorej nad šijovou priekopou viedol most.
Najznámejším východiskom a zastávkou pri ceste na Čachtický hrad je bezpochyby pod hradom ležiaca obec Čachtice. Tam nájdeme renesančný zámok zo 17. storočia, v ktorom je umiestená vlastivedná expozícia Trenčianskeho múzea zameraná na dejiny Čachtíc a okolia. Okrem pravekých archeologických nálezov sa v okolí Čachtíc nachádza i Čachtický kras s mnohými krasovými javmi a neprístupnou Čachtickou jaskyňou. Tá je puklinového charakteru a bola prehlásená za chránený prírodný výtvor. Vznikla chemickou činnosťou vody a tvorí spletitý systém v trojkilometrovom vápencovo–dolomitovom komplexe Dropliaka. Aj Čachtický hradný vrch vypínajúci sa nad údolím potoka Jablonka je z prírodovedného hľadiska veľmi zaujímavý. Na strmých svahoch tu rastie vegetácia s mnohými chránenými druhmi rastlín a s výskytom vzácnych druhov hmyzu.
Text: Denisa Arvajová
Foto: Google Earth
Preložil: Zuzana Megerssová
Lokácia:
Slovenská republika
Partneri:
Lokality:
Fotosúťaž:
Aktuality:
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.