Zámok Versailles - Francúzsko

V tejto kategórii nájdete informácie a fotografie pamiatok, nájdete tu takisto zoznam hradov a zámkov, jaskyne, ale aj lyžiarske strediská, cyklotrasy, kúpele a iné zaujímavé miesta, ktoré sú vhodné (nie len) pre aktívny odpočinok. Pripravili sme pre Vás lokality, ktoré môžu byť atraktívne ako tip na výlet, či pre športové vyžitie. Na www.infoglobe.sk sú spracované slovenské a české lokality. Pokiaľ viete o lokalitách, ktoré by stálo za to navštíviť (aj z iných štátov) a máte ich spracované ako článok, čítajte tu (spolupráca).

Zámok Versailles

Druh lokality: Hrady, zámky, tvrdze

Kontinent: Európa

Štát: Francúzsko

Lokácia:

Versailles, lokalita leží iba 24 km od Paríža, pôvodne patrila mocnému a významnému rodu Gondi. Ti pozývali kráľa na lov vo svojom šírom lese. Kráľovi Ľudovítovi XIII. (1601-1643) sa územie tak zapáčilo, že ho postupne odkúpil, a v roku 1624 nariadil Philibert Le Royovi, aby tu vybudoval džentlmenské vidiecke sídlo, ktoré by sa stalo východiskovým miestom pre lov vo veľkom hvozde. 

Medzi rokmi 1632 až 1634 bolo sídlo zväčšené tak, že ku koncu Ľudovítovho života mali tamojšie dediny na tisíc obyvateľov. Kráľov syn Ľudovít XIV. sa rovnako ako jeho otec rád venoval lovu, mal však s týmto miestom odlišné zámery. Mladý kráľ už od skorej mladosti, po krušných skúsenostiach, koketoval s myšlienkou opustiť Paríž. Ľudovít s víziou rozsiahlej kráľovskej enklávy nakoniec poveril svojho architekta Le Vau a svojho architekta krajinára Le Nôtre, aby hrad a priľahlý park veľkolepým spôsobom pretvorili tak, aby sa sem mohol nasťahovať kráľovský dvor. Stavebné práce sa začali v roku 1661. Už na začiatku, v priebehu prvých dvoch rokov, boli finančné výdavky na stavbu tak rozsiahle, že vyvolali úzkostné protesty správcu kráľovskej pokladnice. Ale výstavba napriek tomu pokrčovala a trvala celé desaťročia. Roku 1667 započalo vykopávanie Veľkého kanála. Kráľ mal totiž neustále starosti ohľadom prívodu vody do fontán. Park sa rozvíjal okolo kanála, umelé nádrže o rozlohe asi 280 000 m², z ktorej čerpá vodu niekoľko stoviek fontán. Roku 1678 sa kráľ rozhodol, že dvor a vláda budú permanentne sídliť vo Versailles, k naplneniu tohto zámeru došlo 6. mája 1682. Ľudovíta le Vau vystriedal Jules Hardouin Mansart (1646-1708), ktorý vo Versailles pôsobil ďalších 30 rokov. Mansart na základe plánov po Ľudovítovi le Vau začal stavať slávny Zrkadlový sál (franc. galéria des glaces).     

V 17. storočí boli zrkadlá jednou z najdrahších vecí, ktoré sa v tej dobe dali zaobstarať. Monopol na ich výrobu si držali Benátky. Hovorí sa, že v snahe zachovať si toto dominantné postavenie, Benátčania vyslali do Francúzska svojich agentov, aby otrávili robotníkov, ktorí na Zrkadlovej sály pracovali. Rozmery tejto siene sú vskutku monumentálne aj na dnešné pomery - 73.0 m × 10.5 m × 12.3 m, a zdobí ho 17 okien s výhľadom do zámockých záhrad, proti ktorým sú zavesené zrkadlá. Dekorácie povala znázorňujú Ludvíkove vojenské úspechy, začínajúce Pyrenejskou zmluvou (1659), až po zmluvu v Nijmegene (1678-169). Sieň našla svoje využitie, keď ňou Ľudovít prechádzal zo svojho súkromného apartmánu smerom do kaplnky. 

Záhrady boli architektonicky usporiadané na umiestnenie veľkého počtu sôch a súsoší. Pred zrkadlovou sálou sa nachádzajú dve jazierka so štyrmi sochami v každom z nich. Tieto sochy majú symbolizovať významné francúzske rieky - Loire, Loreto, Saône, Rhône, Marne, Siena, Garonne a Dordogne. 

Niekedy okolo roku 1688 bol zámok už prakticky hotový. Versailles rástlo nielen z hľadiska stavebného ale i populačne. Na konci Ludvíkovej vlády malo mesto na 30 000 obyvateľov, ktorí sa sem postupne sťahovali, aby boli bližšie politickej moci. 
Okrem svojej úctyhodnej rozľahlosti - priečelie záhrady paláca je dlhé 640 m, a zámocké záhrady majú plochu 101 ha, palác ohromuje cenou, ktorú stál. Hlavné finančné zdroje pochádzali z kráľovej vlastnej peňaženky a tiež z príjmu z provincie Nové Francúzsko (Kanada), ktorá bola v kráľovom osobnom vlastníctve.Všetok materiál, ktorý bol na stavbu dodávaný, musel byť vyrobený a spracovaný vo Francúzsku, pretože zámok vo Versailles sa mal stať  "výkladnou skriňou" Francúzska. Jednou z najdrahších položiek bol strieborný nábytok Veľkých apartmánov. Strieborná balustráda, na ktorú bola spotrebovaná tona striebra, stála 560 000 Liver. Pre porovnanie v roku 1679 Madame Maintenon začala poskytovať svetlo a stravu pre dvanásť ľudí približne za 14 Liver denne. 

Ľudovít XIV. zomrel v roku 1715. Jeho následník, kráľ Ľudovít XV., Vo Versailles zamestnal architekta Gabriela, aby tu pokračoval v stavebných prácach. Tie zahŕňali napríklad vybudovanie opery a paláca, ktorý bol neskôr známy ako Petit Trianon. Za Ludvika XVI. bola pristavená budova knižnice. V októbri roku 1789 revolucionári dobyli Versailles a celý kráľovský palác bol obsadený.


Text: Maxim Kucera
Foto: Oskár Mažgút
Preklad: Waniová Stanislava