Zrúcanina hradu Edelštejn - Česká republika
V tejto kategórii nájdete informácie a fotografie pamiatok, nájdete tu takisto zoznam hradov a zámkov, jaskyne, ale aj lyžiarske strediská, cyklotrasy, kúpele a iné zaujímavé miesta, ktoré sú vhodné (nie len) pre aktívny odpočinok. Pripravili sme pre Vás lokality, ktoré môžu byť atraktívne ako tip na výlet, či pre športové vyžitie. Na www.infoglobe.sk sú spracované slovenské a české lokality. Pokiaľ viete o lokalitách, ktoré by stálo za to navštíviť (aj z iných štátov) a máte ich spracované ako článok, čítajte tu (spolupráca).
Zrúcanina hradu Edelštejn
Zrúcanina hradu Edelštejn leží 15 km východne od Jeseníka neďaleko malebného mestečka Zlaté Hory. Na jednom z výbežkov dlhého hrebeňa Příčný vrch medzi Zlatými Horami a Heřmanovicami sa vo výške 695 metrov zachovali zvyšky hradu.
Neexistujú spoľahlivé doklady o tom, kto ho postavil, ale zrejme vznikol v druhej polovici 13. storočia. Jedna z teórií o jeho vzniku tvrdí, že Edelštejn nechali postaviť biskupi, aby ochránili tunajšie vznikajúce osady a predovšetkým zlaté bane. Iní sú presvedčení, že hrad dal postaviť český kráľ Přemysl Otakar II. Istá je však súvislosť medzi osídľovaním, Edelštejnom a náleziskami zlata. Ťažba zlata a iných vzácnych kovov sa tu rozrastala od počiatku 13. storočia. Navyše tadiaľ prechádzala cesta z Vratislavy cez Nisu, Glucholazy na Bruntál a ďalej na Moravu. Preto bolo potrebné tieto lokality ochrániť. Nadmorská výška aj samotná poloha miesta umožňovali dobrý výhľad.
Prvýkrát bol hrad písomne uvedený dňa 2. 9. 1281 v listine opavského kniežaťa Mikuláša I. Opolského, nemanželského syna Přemysla Otakara II., kedy hrad obsadili lúpežní rytieri Ota a Oldřich z Linavy, aby poskytli vratislavskému biskupovi Tomášovi II. náhradu za ničivé vpády do jeho dŕžav. Keď nepočúvli, hrad Edelštejn im zabavil a aj s baňami dal do zástavy biskupovi. Tak vypukli boje medzi vratislavským kniežaťom Jindřichom IV. a biskupom Tomášom II. o kolonizovaný diel Jesenicka. Edelštejn bol jednou z hlavných príčin sváru. Nakoniec v roku 1285 hrad dobyl Jindřich a ten sa tak stal súčasťou opavského kniežactva.
V roku 1335 musel opavský vojvoda Mikuláš II. Edelštejn odstúpiť českému kráľovi Jánovi Luxemburskému spoločne so zlatými baňami, ale už v roku 1361 ho cisár Karol IV. Mikulášovi II vrátil. V roku 1445 z neobjasnených dôvodov hrad vyhorel. Knieža Bolek, ktorý hrad v tom čase vlastnil, ho dal ihneď opraviť. Za husitských vojen bol Edelštejn s posádkou baštou husitstva na okraji katolíckeho Sliezska. Preto vratislavský biskup Jošt z Rožmberka sa po váhaní spojil v Čechách a v Sliezsku s katolíckymi stavmi proti kráľovi Jiříkovi z Poděbrad, ktorý hrad vlastnil. 14. júla 1467 biskup Jošt hrad obsadil a po niekoľkých dňoch rozboril. Svojimi rozmermi Edelštejn patril k najmohutnejším sliezskym hradom, zvlášť po obnove kniežaťom Bolkom. Teraz z neho ostalo niekoľko fragmentov muriva a veží, ktoré dávajú tušiť polohu budov a hradieb.
Hradisko na pôdoryse pretiahnutého lichobežníka rozdeľovala priekopa na dve nerovnako veľké časti. Z hradu dnes ostali zachované základové múry hradieb, zrúcanina okrúhlej veže, zvyšok nárožnej bašty, ktorá posilňovala opevnenie, ďalej priekopy a valy. Druhú, menej opevnenú časť hradného komplexu s veľkou pravdepodobnosťou tvorili hospodárske budovy.
Text: Denisa Arvajová
Foto: Google