Javoříčské jaskyne - Česká republika
V tejto kategórii nájdete informácie a fotografie pamiatok, nájdete tu takisto zoznam hradov a zámkov, jaskyne, ale aj lyžiarske strediská, cyklotrasy, kúpele a iné zaujímavé miesta, ktoré sú vhodné (nie len) pre aktívny odpočinok. Pripravili sme pre Vás lokality, ktoré môžu byť atraktívne ako tip na výlet, či pre športové vyžitie. Na www.infoglobe.sk sú spracované slovenské a české lokality. Pokiaľ viete o lokalitách, ktoré by stálo za to navštíviť (aj z iných štátov) a máte ich spracované ako článok, čítajte tu (spolupráca).
Javoříčské jaskyne
Javoříčské jaskyne sa skladajú z trojposchodového systému tunelových chodieb a veľkých dómov s priepasťami a komínmi, ktoré sú vytvorené erózne-koróznymi procesmi. Nachádzajú sa v Olomouckom kraji, neďaleko mesta Litovel.
Názov Javoříčské jaskyne vymyslel v roku 1950 J. Kunský. Jaskynný systém tvoria vzájomne prepojené Javoříčské jaskyne, objavené v roku 1938, s neskoršie objavenými jaskyňami Mieru a s už skôr známymi jaskyňami Svěcená, Švecova a Paničtí díra, Hlinité jaskyne a závrt Zátvořice.
Jaskyne prestupujú vrchom Špraňěk, ktorý sa nachádza v nadmorskej výške 539 metrov. Na severnom svahu vrchu leží dnešný z časti umelý vchod, na západnom svahu jeden z východov sprístupnenej trasy (Svěcená díra) a na východnom svahu hlavný východ sprístupnených jaskýň.
V hornom poschodí, ktoré je najlepšie preskúmané, je technicky upravený a pre verejnosť sprístupnený úsek dlhý 790 metrov. Odtiaľ vedú z vedľajších jaskýň hlboké priepasti do stredného poschodia.
Do tohto poschodia sa vstupuje umelou štôlňou ústiacou do veľkého priestoru systému – Suťového dómu. Rozsiahlym rútením vznikli aj Suťový a Gigantov dóm, Spojovacia chodba a Pohádkové (Rozprávkové) jaskyne.
Od Svěcené díry pokračuje horné poschodie za Panenskou jaskyňou k jaskyniam Mieru, objaveným v roku 1958.
Prvky výzdoby:
- sintrová výzdoba s mohutnými stalagmitovými útvarmi
- vysoké výklenky, labyrinty chodieb i rúrovité a kanálikové priepasti,
hlboké od 8 do 60 metrov
- tenká brčká, ktorá sa vyskytujú vo všetkých častiach tohto poschodia
V strednom poschodí sa nachádzajú priepasti, ktoré spájajú stredné poschodie so spodným.
Z tohto poschodia vedie zo západného svahu Špraňka vchod do Svěcené díry – priestory, úplne zbavené sintrovej výzdoby.
Je priechodná aj s Priepasťovým dómom a Hlinitou jaskyňou.
Stredné poschodie má niekoľko samostatných úsekov, ako napríklad Švecovu objavnú cestu, labyrint chodieb pod Spojovacou chodbou a Hlinité jaskyne. Väčšinou je tvorené z úzkych chodbičiek založených na puklinách ovplyvnených vodným tokom.
Prvky výzdoby:
- tenké brčká, ktoré sa vyskytujú v nepravidelných, rôzne
hustých skupinách a sú dlhé 20 až 50 centimtrov
Zo spodného poschodia je preskúmaná iba časť priestorov na dne priepasti Lví jáma (Levia jama), inak je zatiaľ prakticky neznáme. Poschodie je pravdepodobne tvorené z úzkych puklinových chodieb a kanálov, rovnako ako v jedinej preskúmanej Levej jame.
Viac o jaskyniach a ich pôvode nájdete TU
Zaujímavosti:
- prvá písomne doložená zmienka o Javoříčských jaskyniach pochádza z roku 1939
- v úseku od siene Vodopádov k Čiernej priepasti a v Priepasťovém dómu sa nachádzajú
hlinito-ílovité sedimenty, obsahujúce aj väčšie okrúhliaky kremeňa
- celé horné poschodie je typom riečnej jaskyne
- podzemná priepasť Levia jama je hlboká 64 metrov
- v dóme Gigantov sa nachádza najväčší stalaktit, dlhý 3,2 metra
- v Spojovacej chodbe sú stalaktity Hanácká mrkva, Damoklov meč, dlhé cez 2 metre
- v Rozprávkových jaskyniach sa vyskytujú unikátne riasené sintrové záclony
- v Suťovom dóme sa nachádzajú Pútnici, čo sú „zahnuté“ palicové stalagmity
- v Suťovom dóme bola v roku 1951 nájdená holenná kosť nosorožca vlnatého
- väčšinu jaskynných stien pokrývajú sintrové náteky a kaskády
- najväčšou kaskádou je 11 metrov vysoký Niagarský vodopád na stene Dómu Gigantov
- celková dĺžka sprístupnenej trasy je 790 metrov
- jaskynné priestory sú dlhé cca 4000 metrov
- teplota v jaskyni je 7 až 8 °C
- jaskyne patria k najvýznamnejším zimoviskám netopierov a vrápencov
Text: Tereza Flašková
Zdroj: Jeskyně (Edice Chráněná území), RNDr. Jaroslav Hromas a kolektiv
Preklad: O. Kubáčková