Hrad Bečov nad Teplou - Česká republika

V tejto kategórii nájdete informácie a fotografie pamiatok, nájdete tu takisto zoznam hradov a zámkov, jaskyne, ale aj lyžiarske strediská, cyklotrasy, kúpele a iné zaujímavé miesta, ktoré sú vhodné (nie len) pre aktívny odpočinok. Pripravili sme pre Vás lokality, ktoré môžu byť atraktívne ako tip na výlet, či pre športové vyžitie. Na www.infoglobe.sk sú spracované slovenské a české lokality. Pokiaľ viete o lokalitách, ktoré by stálo za to navštíviť (aj z iných štátov) a máte ich spracované ako článok, čítajte tu (spolupráca).

Hrad Bečov nad Teplou

Druh lokality: Hrady, zámky, tvrdze

Kontinent: Európa

Štát: Česká republika

Lokácia: Hrad Bečov nad Teplou

Pri rieke: Teplá

Dispozícia hradu je v podstate jednoduchá. Hrad sa skladá z dvoch stavebných celkov, z horného hradu a dolného nového zámku. Najstarší komplex budov je horný hrad, založený na lichobežníkovom pôdoryse, v hornom rohu ktorého sa na najvyššom mieste týči hranolovitý štvorposchodový palác. Pri jeho dolnom konci strážila vstup do hradu valcová veža. Medzi nimi stojí veža so sálovým priestorom kaplnky, ku ktorej pri východnej stene prilieha vstupná brána do horného hradu. Po obvodu vnútorného nádvoria stáli hospodárske budovy. Hrad síce sčasti prestavali v 19. storočí v romantickom duchu, no stredoveký ráz si zachoval. Dochoval sa tu rad neskorogotických kamenických článkov. Na juhozápade potom hradné jadro doplňuje budova klasicistických stajní. Koncom 90. rokov dvadsiateho storočia prešiel bečovský hrad veľkou rekonštrukciou.

Už v 13. storočí na tomto mieste pri križovatke obchodných ciest, vedúcich od Žatca k Chebu a od Plzne na sever, vznikol na plošine pod skalou hrádok s colnou stanicou v mieste dnešného farského kostola. Horný hrad doposiaľ stojaci na strmo spadajúcom ostrohu, však vybudovali až v 14. storočí. Bratia Boršovci z Riesenburgu vybudovali nákladné sídlo zodpovedajúce ich moci a bohatstvu. Od roku 1407 hrad často menil vlastníkov, až ho po dobytí poborilo husitské vojsko. Po 14. a 15. storočí prišla jeho najväčšia sláva. V roku 1495 sa totiž na 150 rokov stal majetkom Pluhov z Rabštejna. Tí síce mali sídlo v Slavkove, ale hrad Bečov bol pre nich dôležitou pevnosťou, z ktorých mohli chrániť svoje panstvo. Tento významný šľachtický rod zbohatol na ťažbe striebra a cínu. Hrad aj mesto Bečov prešli rozsiahlou dostavbou a prestavbou. V roku 1547 vlastnil Bečov Kašpar Pluh z Rabštejna, ktorý bol na čele odbojných stavov proti kráľovi Ferdinandovi I.

Po potlačení vzbury prišiel o všetky hodnosti a majetok a odsúdili ho na trest smrti. Zachránil sa síce útekom do mesta Míšeň (Meissen), ale o bečovské panstvo prišiel. Koniec rozkvetu aj ťažby cínu prišiel s tridsaťročnou vojnou, dovtedy panstvo slúžilo väčšinou ako zástava za poskytnuté finančné pôžičky cisárovi. V roku 1624 panstvo predali cisárskemu sekretárovi Gerhardovi Questenbergovi. Počas vojny bol hrad veľmi poškodený a po nej slúžil ako hospodárske skladisko. Rod Questenbergov vymrel v roku 1752 a bečovské panstvo prešlo pod správu Kounicov. V tom istom roku sa Mária Terézia vzdala všetkých korunných práv na Bečov, ktorý sa tým stal dedičným panstvom.

Poslednými šľachtickými majiteľmi hradu bol rod Beafort-Sponton, ktorému patril hrad v rokoch 1813 – 1945. V osemdesiatych rokoch 20. storočia pod podlahou hradnej kaplnky našli relikviár svätého Maura, ukrytý počas 2. svetovej vojny. Vyrobili ho v 1. štvrtine 13. storočia pre benediktínske opátstvo vo Florennes. Tento relikviár je najvýznamnejšou románskou klenotníckou pamiatkou v Českej republike. Dnes patrí do expozície vedľajšieho zámku.

 
Text: Denisa Arvajová

Foto: Wikipedia.com