Hrad Bouzov - Česká republika

V tejto kategórii nájdete informácie a fotografie pamiatok, nájdete tu takisto zoznam hradov a zámkov, jaskyne, ale aj lyžiarske strediská, cyklotrasy, kúpele a iné zaujímavé miesta, ktoré sú vhodné (nie len) pre aktívny odpočinok. Pripravili sme pre Vás lokality, ktoré môžu byť atraktívne ako tip na výlet, či pre športové vyžitie. Na www.infoglobe.sk sú spracované slovenské a české lokality. Pokiaľ viete o lokalitách, ktoré by stálo za to navštíviť (aj z iných štátov) a máte ich spracované ako článok, čítajte tu (spolupráca).

Hrad Bouzov

Druh lokality: Hrady, zámky, tvrdze

Kontinent: Európa

Štát: Česká republika

Lokácia: okres Olomouc

Pri rieke: Třebůvka

Tento rešpekt budiaci hrad bol založený na začiatku 14. storočia istým Buzom z Buzova, čo potvrdzuje aj listina z roku 1317. Po púhych tridsiatich dvoch rokoch hrad prešiel do majetku bohatých pánov z Vildenberka. Tí si pristavali pohodlný poschodový palác. Na jednom mieste hradieb bola vybudovaná vysoká útočná veža s múrmi silnými až 4 metre. V roku 1382 odkúpil Bouzov od Beneša z Vildenberka moravský markgróf Jošt, bratanec Václava IV. Za jeho vlastníctva na hrade vyrástli kamenné hradby.

Na konci 14. storočia zveril Jošt svoje panstvo do správy svojmu stúpencovi zemskému hajtmanovi Heraltovi z Kunštátu, po ktorého smrti získal hrad jeho brat Boček. Jeho syn Viktorín z Poděbrad patril k tým, ktorým Jan Žižka, ešte predtým než vydýchol naposledy, zveril boj "za pravdu Božiu". Takisto sa šepká, že Žižka bol kmotrom Viktorinovho syna Jiřího, budúceho českého kráľa, ktorý sa narodil v roku 1420 a hrad Bouzov patrí k jeho možným rodišťom.

Niekedy okolo roku 1466 Jiří zveril hrad do správy svojmu priateľovi Zdeňkovi Kockovi z Postupice. Pri kráľových sporoch s Matejom Korvínom, na ktorého stranu sa pridala väčšina Moravy, bol Bouzov jedným z miest, ktorá stála verne pri Jiřím z Poděbrad. Uhorské vojská hrad márne dobývali, ale okolité panstvo im podľahlo a ďalších sto päťdesiat rokov trvalo, než sa z uhorského vpádu spamätalo. 

Väčšie stavebné úpravy sa na Bouzove robili až na prelome 15. a 16. storočia pod vedením krajinského hajtmana Hanuša Haugvice z Biskupice. Počas tridsaťročnej vojny sa Bouzov stal oporou habsburských cisárov a bol obliehaný vojskami švédskeho vojvodca Lennarta Torstenssona. Ovšem dodnes nie je jasné, či hrad dobyli, alebo nie. V druhej polovici 17. storočia sa hrad dostal do vlastníctva Rádu nemeckých rytierov, ktorého členovia sa tu venovali predovšetkým rozvoju lesného hospodárstva, chovu dobytka, oviec a využívali aj nerastného bohatstva.

O dve storočia neskôr hrad svojou atmosférou uchvátil arcivojvodu Eugena Habsburského, ktorý sa rozhodol, že Bouzovu navráti jeho pôvodný goticko-renesančný štýl a urobí z neho reprezentatívne letné sídlo pre seba a svoju matku Alžbetu. Jeho architektovi profesorovi George Josephovi Hauberissera sa podarilo opäť navodiť takmer dokonalú ilúziu stredovekého šľachtického sídla. Po prvej svetovej vojne bola časť radového majetku poštátnená. Počas druhej svetovej vojny sa tu usídlilo elitné komando SS. Po vojne bol hrad skonfiškovaný a Bouzov sa tak dostal do vlastníctva štátu. 
   

Otváracia doba:

Vstupné:

Text: PR, Maxim Kucer

Úprava: Pavla Voborníková

Foto: Wikimedia Commons, Radek Bartoš, Harold, č.2, č.3, Ben Skála

Preklad: Waniová Stanislava