Belianska jaskyňa
V tejto kategórii nájdete informácie a fotografie pamiatok, nájdete tu takisto zoznam hradov a zámkov, jaskyne, ale aj lyžiarske strediská, cyklotrasy, kúpele a iné zaujímavé miesta, ktoré sú vhodné (nie len) pre aktívny odpočinok. Pripravili sme pre Vás lokality, ktoré môžu byť atraktívne ako tip na výlet, či pre športové vyžitie. Na www.infoglobe.sk sú spracované slovenské a české lokality. Pokiaľ viete o lokalitách, ktoré by stálo za to navštíviť (aj z iných štátov) a máte ich spracované ako článok, čítajte tu (spolupráca).
Belianska jaskyňa
Pri rieke: Biela (belianska)
Geomorfologická jednotka: Belianske Tatry
Teplota vzduchu: 5,0 až 6,3 °C
Relatívna vlhkosť: 90 až 97 %
Formy výzdoby: sintrové vodopády, pagodovité stalagmity, jazierka a mnohé ďalšie
V okolí: Belianske Tatry, Dolina Siedmich prameňov, Chata Plesnivec, Ždiar, Kežmarské Žľaby
Národná prírodná pamiatka Belianska jaskyňa sa nachádza v Katastrálnom území obce Tatranská Lomnica v okrese Poprad na severnom svahu Kobylieho vrchu. Je to najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku.
K jaskyni vedie žlto značená lesná cesta z obce Tatranská Lomnica, ktorá neskôr prechádza do náučného chodníka s dĺžkou asi 1 km. Vchod, ktorý vznikol v roku 1882 prerazením tunela 82 m nad pôvodným vstupom, sa nachádza v nadmorskej výške 890m.
Belianska jaskyňa bola vytvorená v druhohorných triasových vápencoch v období od vrchného do konca pleistocénu. Vznik podmienili vody, ktoré prenikali pomedzi vrstvy a tak prúdili hlbšie do podzemia. Voda svojím dlhodobým erozívnym a korozívnym vplyvom spôsobila vymodelovanie mohutných kupol aj menších kupolovitých vyhĺbenín na stropoch jaskyne a tiež vznik rôznych krasových foriem Belianskej jaskyne.
Jaskyňu poznali zlatokopi už v prvej polovici 18. storočia, potom ostala na dlhé roky utajená, až ju v roku 1826 znovuobjavili L. Gulden a zlatokop Fabry. Títo však nešli ďalej do útrob jaskyne. Podzemie preskúmali až 5. mája 1881 Július Husz a Johan Britz. Prvá prehliadka jaskyne sa potom konala v roku 1884.
V jaskyni s dĺžkou 3640m a prevýšením 160 m sa nachádzajú rozšírené dómovité a sieňovité priestory (Zrútený dóm, Dóm trosiek), oválne tvary vzniknuté vodnou modeláciou (Rúrovitý dóm, Priepasťová chodba), či mnohé priepasti (Hladová priepasť, Peklo) a komíny. Upútajú tiež sintrové vodopády (Vysoký dóm, Dóm SNP, Vodopádový dóm), pagodovité stalagmity (Palmová sieň), ale aj iné bohato zastúpené formy sintrovej výplne (Galéria, Klenotnica, Biela sieň). Zvláštny je naklonený 2 m vysoký a 1 m široký stalagmit v Zrútenom dóme, ktorý pripomína šikmú vežu v Pise. Jedna zo zastávok prehliadkovej trasy je v Hudobnej sieni. Tá dostala svoje pomenovanie podľa zvuku kvapiek dopadajúcich na hladinu vody v jazierku.
Zaujímavosťou je, že okolo roku 1934 prešla Belianska jaskyňa sériou pokusov, pri ktorých sa jaskyniari snažili o zaľadnenie spodných častí kvôli jej zatraktívneniu. Pokusy boli síce úspešné, no došlo pri nich k poškodeniu kvapľovej výzdoby a praskaniu vápencových stien jaskyne. Preto s pokusmi čoskoro prestali.
Celková dĺžka prehliadkovej trasy je 1370 m s prevýšením 125 m, s 860 schodmi a jej trvanie je približne 70 minút. V posledných rokoch sa jaskyňa hojne využíva na ozdravovacie speleoklimatické pobyty.
V Belianskej jaskyni môžeme vidieť 7 druhov netopierov. Medzi nimi najmä netopiera obyčajného, menej netopiera fúzatého, netopiera Brandtovho a netopiera brvitého. Z bezstavovcov je zastúpená hlbinovka, ktorá žije v jaskynných jazierkach.
Zdroj: Slovenská správa jaskýň
Text: Z. Megerssová
Lokácia:
Slovenská republika
Partneri:
Lokality:
Fotosúťaž:
Aktuality:
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.