ČR, Turnov: srdce a klenot Českého raja – VIDEO

My sme jednoznačne mierili do Turnova, mesta, o ktorom sa hovorí ako o srdci Českého raja. Miestni ľudia so skromnosťou tvrdia, že tam nič moc zaujímavého nie je, a že skôr než mesto samotné, je jeho okolie to, čo tam turistov láka. Napriek tomu v Turnove žijú, majú ho radi a dávajú mu dušu. Možno ale práve preto, že v ňom trávia väčšinu svojho života, si nevšímajú pamiatky, ktoré pravidelne míňajú cestou do práce, na nákup, ale hlavne domov. Starobylé stavby sa stali súčasťou ich životov a súčasťou ich samotných. Keby ste ale dali za pravdu obyvateľom Turnova a návštevu mesta vynechali, prišli by ste o mnoho zaujímavého.    

Najmonštruóznejšou stavbou je neogotický kostol Narodenia Panny Márie, obklopený starostlivo udržovaným mestským cintorínom. Mohutnosť budovy s čiernym nádychom, ktorá sa vypína až do troch poschodí, symbolizuje silu vtedajšej rímskokatolíckej viery. Turnovským kresťanom slúži už od roku 1853 a v rámci starého kontinentu tento „gigant“ s nedostavanou vežou, ktorá aj tak vyčnieva vysoko nad ostatné, zastáva výsadné postavenie jedného z prvých neogotických kostolov.  

Nie radnica, ale secesná budova mestskej sporiteľne je tá, ktorá vás na turnovskom námestí ako prvá „praští“ do očí. Vedľa nej, respektíve naproti cez námestie, pôsobí radnica ako chudobný príbuzný, a to aj napriek tomu, že je vystavaná v rovnakom štýle. Budova sporiteľne je ale relatívne nová. Na námestí Českého raja stojí len od roku 1906, takže zatiaľ čo u protinožcov alebo v Amerike by bola vďaka svojmu veku velebená ako kultúrna pamiatka, pre nás Čechov s bohatou históriou, zas až takú hodnotu nemá – aspoň nie tú historickú. O nominálnej hodnote budovy sporiteľne asi nie je na mieste ani polemizovať. Podľa toho ako „vyčačkane“ ale vyzerá, sa dá ľahko usúdiť, ako na tom kedysi bolo miestne obyvateľstvo.

Turnovské bohatstvo

Obyvatelia Turnova boli odpradávna spájaní s výrobou šperkov, konkrétne si privlastnili umenie vyrábať český granát – temno červený kameň, ktorý na začiatku 18. storočia preslávil turnovské kamenárstvo . So vzácnym kameňom, ktorý sa vyskytuje pod Kozákovom – najvyšším vrchom Českého raja, to ale miestni vedeli už v praveku. Dokladajú to nálezy z tej doby. Aj Karel IV., ktorý si jaspismi nechal zdobiť svoje kaplnky, ich vraj hľadal práve v Podkrkonoší. Aj dnes má tento obor svojich pokračovateľov – študentov Strednej umeleckopriemyselnej školy. Budove s novou fasádou, bývalej Odbornej škole pre spracovanie kovov a kameňov, sa ale dnes nepovie inak než „šperkáreň“. V opravenom zrube, ktorý slúži ako múzeum sklárstva, je možné nahliadnuť priamo pod ruky skúsených šperkárov a o ich umení sa tak dozvedieť omnoho viac.

Zatiaľ čo za starých časov, ešte v dobe dávno pred druhou svetovou vojnou, sa každé mesto od Židov dištancovalo a od normálneho života v meste ich separovalo závorami a tiež odlišnými pravidlami pre život, dnes snáď neexistujú vysokopostavení predstavitelia mesta, ktorý by staré židovské mesto nechceli „zapredať“ turistom. Aj v Turnove narazíte na jednu židovskú štvrť so synagógou. Turnovská synagóga ako jediná v kraji ustála nacistickú okupáciu. Je nenápadne schovaná v ulici, ktorá okrem toho, že je užšia, nijak zvlášť nevybočuje zo štandardu okolitej zástavby historického jadra mesta. Pár opráv by si ale zaslúžila.

„Turnouské námko“

Na hranici Českého raja a Ještedsko-kozákovského chrbta sa hovorí pochopiteľne po česky. Ako inak by sa malo rozprávať v Českom raji, že! Lenže pozornému poslucháčovi neujdú isté drobné rozdiely. Ako napríklad to, že písmenko „v“ sa vo výslovnosti tunajších obyvateľov premení na nenápadné, avšak celkom komické „u“. Takže Turnov sa zmení v „Turnou“ alebo rovný na „rouný“. Keď vás potom na najlepšiu zmrzlinu v meste zatiahnu na „námko“, vedzte, že obriu porciu vanilkovej zmiešanú s jahodovou dreňou, dostanete na námestí, resp. kúsok od neho, naproti kostolu sv. Františka z Assisi.

Text/foto/video: Klára Svobodová

Preklad: O. Maňáková