ČR, Smiřice: život okolo vzácnej kaplnky - VIDEO

Rozsiahly objekt smiřického zámku sa nemôže tešiť z príliš dobrej kondície. Pri pohľade od fabriky DU PONT, ktorá sa špecializuje na výrobu citrusového pektínu zo sušených citrusových výliskov a ktorá dáva prácu 113 zamestnancom, sa ale zdá, že sa drží celkom dobre. Zanedbaný zámok, aj keď obrovský, zatieňuje Kaplnku Zjavenia Pána v Smiřiciach. Kaplnka je udržovaná, krídlo, ktoré sa k nej pripája dokonca čerstvo zrekonštruované. Pod spraveným kabátom sa ale ukrýva deravá košeľa.

Santini alebo Dientzenhofer?

Autorstvo návrhu prisudzujú ľudia buď slávnemu staviteľovi Santinimu alebo Kryštofovi Dientzenhoferovi. Podľa odborníkov totiž táto národná kultúrna pamiatka nesie znaky obidvoch a nikdy sa teda nezhodli. Kvôli požiarom, ktoré zachvátili Smiřické panstvo, žiadne dôkazy neexistujú. Pre mnohých laikov je ale Jan Blažej Santinini uchopiteľnejší, už preto, že tento pražský Talian si v Česku urobil zvučné meno. Jeho kaplnka, podobná tejto, stojí napríklad v Dolných Břežanoch pri Prahe. Iní sú ale skôr na strane "barokového kúzelníka" Kryštofa Dientzenhofera.

Smiřickým bol dlho vyčítaný ateizmus. Nebol tu kostol, dokonca ani cintorín týmto ľuďom z Polabí dlho nechýbal. Aby sa upokojila verejná mienka, roku 1699 bol položený základný kameň dnes slávneho smiřického kostola.

Oltár na sever?

Neznalcov sakrálnych stavieb pri vstupe do smiřického kostola netrkne asi nič, ľudí, ktorí sa o také veci zaujímajú, ale isto na prvý pohľad osloví mnoho výnimočností. Už len to, že oltár je namiesto na východ, ako to býva zvykom, postavený smerom na sever. Odlišná situácia interiéru bola skôr znakom pohanov. Marie Tereza Violanta zo Štenberku, vtedajšia majiteľka panstva, sa ale jasne hlásila ku katolíckej viere. A práve na popud jej rodičov bola stavba kostola zahájená. Tí však zomreli, keď mala len jeden rok.

Na stavbu tak dohliadal jej prastrýko Václav Vojtech zo Šternberku. Táto stavba sa zapáčila aj samotnému pápežovi a na dôkaz svojej priazne poslal majiteľke obraz Madony. Dnes je vo vnútri kostola možné obdivovať len jeho repliku, originál chráni depozitár. Vnútro kaplnky má tiež výbornú akustiku, kvôli ktorej sa sem ľudia schádzajú na každoročné Smiřické sviatky hudby.

Zámok ako štátny podnik, pivovar či chemička

Teraz k samotnému zámku, kde pri vchodu v zadnom trakte stále visí zeleno-zlatá ceduľka s nápisom „Státní statek“ (Štátny statok). Presne tento nápis má zrejme na svedomí stav celého objektu. Kedysi si jeho dvor prenajímal pivovar a niekoľko zámockých „izieb“ neskôr aj chemička. Do opraveného krídla sa nasťahovala miestna knižnica a niekoľko kancelárskych úradníkov. Zvyšok ale veselo chátra ďalej.

Otvorenými oknami sa dá nahliadnuť do zámockých „komnát“, ktoré sa za roky komunizmu premenili na nevkusne okachličkované sociálky. Všetko, čo bolo kedysi veľkolepé, dnes smutne čaká na svoju záchranu – priestranné nádvorie, brány aj prepadnuté klenby. No napriek nelichotivému stavu, stojí za to zámocký areál ako aj priľahlý park preskúmať.

Na rovnakom mieste stávala pôvodne vodná tvrdza zo 14. storočia, o dve sto rokov neskôr bola prestavaná na renesančnú a ešte neskôr na barokový zámok. V Smiřiciach stojí za krátku zastávku aj vlaková stanica, ktoré sa honosí titulom z roku 2007 – Najkrajšia české vlaková stanica.

Text/foto/video: Klára Svobodová  

Preklad: O. Maňáková