ČR: Smiřice - malé panstvo veľkých rodov

Ako mesto prišlo k svojmu menu

Smiřice sú trojtisícové mestečko na rieke Labe, niekoľko kilometrov na sever od Hradca Králové. K samotnému názvu mesta sa viažu tri výklady o pôvode jeho vzniku. Podľa povesti sa dva rytieri spolu dostali do sporu a vo vsi, kde sa uzmierili, sa potom uchytilo meno Smiřice.  Podľa druhej povesti názov vznikol zo staročeského „samé říce“, pretože z vyvýšeného miesta sa tunajšie ramená Labe javili, ako by tu tieklo niekoľko riek. Posledný výklad je v podstate svetskejšia verzia prvej povesti a pochádza z kroniky rodu Zárubovcov, ktorá hovorí o vladykovi Budivojovi a jeho spore so županom Červeného Hradca, medzi ktorými došlo nakoniec k zmieru. Ten sa týkal územia okolo rieky Labe, resp. „smíru o říce“. Budivoj prijal prídomok „Smír ze Smírříce“, jeho potomkovia sa neskôr nazývali Smiřickí zo Smiřic, z čoho vzniklo dnešné meno obce.

Vo vlastníctve aristokratov

Už od praveku mali ľudia v oblasti Smiřic sídla. Ako už bolo zmienené, panstvo najprv patrilo rodu Smiřických, ktorí  sa počas niekoľkých storočí stali jedným z najbohatších českých rodov a Albrecht Jan Smiřický mal dokonca veľmi reálnu šancu stať sa českým kráľom, avšak roku 1619, v svojich iba 24 rokoch, zomrel  na následky zlého zdravotného stavu. Post mortem bol odsúdený k strate všetkého imania, medzi ktorým boli aj tri tony zlata. Vzhľadom k tomu, že neboli žiadni potomkovia, ktorí by boli pokračovateľmi rodu, vymreli Smiřickí po meči i praslici…

V tej dobe však Smiřice už dávno Smiřickým nepatrili, pretože boli viac než sto rokov majetkom iného veľmi zámožného rodu Trčkovcov z Lípy, ktorí si na mieste pôvodného hradu nechali postaviť prepychový zámok podľa talianskych vzorov, udržovali miestny pivovar a veľký mlyn.

Počas tridsaťročnej vojny panstvo získal Matyáš Gallas, ktoré však vzhľadom na svoje vojenské povinnosti zanedbával a po jeho smrti Smiřice zažili nájazdy Švédov a ich obyvatelia na svojich bedrách pociťovali tiež tiaž roboty a neúrody. Navyše sem roku 1638 prišli jezuiti, ktorí mali priviesť miestnych späť ku katolíckej viere. O dvadsaťjeden rokov neskôr prehlásili Gallasovia Smiřice mestom, to potom získalo vlastný znak a tiež pečať.

Za Márie Terézie Violanti z rodu Šternberkovcov, najdlhšie vládnuci panovníci (cca 60 ) Smiřic, ktoré boli známe pre svoje až fanatické podriadenie viere, boli dávané značné subsídie cirkvi – nechala napríklad opraviť či postaviť mnoho kostolov v blízkom okolí Smiřic a v smiřickom kostole nechala pristavať postranný oltár Panny Márie.

Počas priemyselnej revolúcie sa Smiřice stali zastávkou na trase železničnej trate vedúcej z Liberca do Pardubíc, vznikla tu veľká píla, tehelňa, cukrovar, sušiareň čakanky a liehovar. V polovici 19. storočí v meste pribudla pošta a Občianska záložňa, od roku 1872 mohli Smiřičania zo svojho mesta posielať telegrafy a roku 1906 bola povolená pri pošte tiež telefonická stanica.

Na konci 19. storočia bola v Smiřiciach, ako všade inde v českých krajinách, založená telovýchovná jednota Sokol, vznikla aj spevácka jednota Zora a mnoho ďalších spolkov.

Co ve Smiřicích neminout

Zámocká kaplnka Zjavenia Pána – národná kultúrna pamiatka je dominantou mesta. Bola postavená v rokoch 1699-1711 na zákazku grófa Šternberka, podľa plánu známeho architekta Kryštofa Dientzenhofera, autorstvo je mimochodom prisudzované aj Janovi Blažejovi Santinimu. V kostole môžete nájsť barokový organ z polovice 18. storočia, postavený výrobcom organov Kašparom Welzelom či oltárny obraz Petra Brandla, známy ako Klaňanie troch kráľov, ktorý je rovnako národnou kultúrnou pamiatkou. Dnes sa v kostole usporadúvajú okrem svadobných obradov tiež koncerty a rôzne iné spoločenské akcie. Najvýznamnejšou kultúrnou akciou je veľkonočný hudobný festival „Smiřické svátky hudby“.

Zámok – dnešný zámok stojí na mieste tvrdze, ku ktorej náležali aj hospodárske budovy. Jeho dnešná podoba pochádza z prvej polovice 17. storočia. Na konci 18. storočia tu bola najprv umiestnená nemocnica, neskôr správa panstva a potom tu bolo dokonca divadlo a hostince.  V polovici 19. storočia bol zámok modernizovaný a za prvej republiky tu bola umiestnená roľnícka škola.

Smiřická stanica – pokiaľ sa dostanete k tejto stanici, ľutovať nebudete, pretože je jediná svojho druhu v Českej republike. Od ostatných sa odlišuje tým, že je postavená v štýle loveckého zámočku, ktorému nechýba ani zvieracia priekopa. Táto unikátna stavba vznikla v druhej polovici 19. storočia vďaka libereckému priemyselníkovi Johannovi Liebiegovi.

Text: Maxim Kucer

Foto: Wikipedia.org

Preklad: Zuzana Megerssová