SR, Trnava – slovenský Malý Rím

Od minulosti...

Trnava je staručké mesto s bohatou históriou a prvé písomné zmienky o nej sa objavujú už v roku 1211. Jej poloha bola a dodnes je predurčená k výbornému obchodnému rozkvetu. Však uznajte sami, v okruhu 200 km sa nachádzajú hneď tri európske metropoly, a to Bratislava, Viedeň a Budapešť. Zaujímavosťou je, že ako prvá na Slovensku dostala privilégia slobodného kráľovského mesta. V stredoveku dokonca patrila medzi najväčšie gotické mestá  strednej Európy. Jej kresťanské dejiny sa začali písať už v 16. storočí, kedy tu ohlásilo príchod ostrihomské arcibiskupstvo a kapitula. Od tých čias sa Trnava stala strediskom náboženského, spoločenského a kultúrneho života  vtedajšieho Uhorska.

Najväčší rozkvet Trnava zaznamenala v 17. a 18. storočí. Pričinila sa o to hlavne Trnavská univerzita, ktorá vychovala, resp. na nej pôsobili desiatky popredných domácich aj zahraničných staviteľov, architektov, maliarov, sochárov, ktorých diela a umenie sú dodnes viditeľné. Presvedčiť sa o tom môžete aj na prechádzke centrom mesta. Duchovenstvo sa podpísalo pod vzhľad mesta výrazným spôsobom. Toto obdobie „renesancie“ Trnave prinieslo doslova stavebný rozmach v podobe sakrálnych a svetských architektonických skvostov. Striedajú sa tu štýly gotiky, renesancie aj baroka či klasicizmu. Silueta Trnavy pod vplyvom týchto architektonických činností nadobudla krásny vežičkovitý charakter, ktorým si vyslúžila prívlastok – Malý Rím.  

Po súčasnosť...

Súčasná Trnava je krajským, hospodárskym, kultúrnym i politickým centrom západného Slovenska. Je sídlom univerzít, spoločenského života a významných nadnárodných spoločností. Počas celého roka žije mesto futbalom, koncertmi aj celoslovenským festivalmi, preto by ste si jej návštevu nemali nechať ujsť.

Miesta, ktoré stoja za videnie

Určite sa nechajte očariť sakrálnou architektúrou a navštívte pompézne kostoly v historickom centre mesta, ktoré sú verejnosti prístupné od mája do septembra. Nevynechajte nedeľné Potulky Malým Rímom, vždy na inú tému, ktoré počas letných mesiacov júl a august organizuje miestna informačná kancelária. Nezabudnuteľným zážitkom dozaista bude aj pohľad na Trnavu z vtáčej perspektívy. Takúto nevšednú atrakciu poskytuje celoročne ochodza Mestskej veže.

Čo sa týka pamiatok, tak tých má Trnava neúrekom. My uvedieme aspoň zopár z nich. Tak napríklad určite navštívte Baziliku sv. Mikuláša, Katedrálu sv. Jána Krstiteľa, kostol Najsvätejšej Trojice – jezuitský, Kopplov kaštieľ, dve synagógy, Seminár sv. Štefana – Stefaneum, Dom hudby, kde bola uložená uhorská kráľovská koruna a dnes je tu expozícia významného hudobného skladateľa, trnavského rodáka – Mikuláša Schneidera-Trnavského či Oláhov seminár s múzeom knižnej kultúry. Zaujímavá je aj Mestská veža s jedinými zachovanými slnečnými hodinami v meste, súsošie Najsvätejšej Trojice, ktoré dominuje Trojičnému námestiu, budova Radnice, kde sídli vedenie mesta, budova divadla, ktorá nesie názov po známom slovenskom dramatikovi Jánovi Palárikovi alebo kláštorný komplex klaristiek, kde sídli Západoslovenské múzeum. A aby sme nezabudli, za zmienku určite stojí aj impozantné mestské opevnenie, miestami až 10 metrov vysoké, na ktoré pri vašich potulkách mestom určite narazíte. 

Toto samozrejme ani zďaleka nie je všetko, čo dokáže Trnava svojim domácim obyvateľom, ale aj „cez poľným“ ponúknuť.

Knižný tip 

Pokiaľ vás tento článok zaujal, nemali by ste si nechať ujsť ani našu fotosúťaž, kde môžete vyhrať krásnu knižnú publikáciu Trnava a okolie na starých pohľadniciach. Táto knižkaje regionálnou „pohľadnicovou“ prechádzkou Trnavou a jej okolím v prvej polovici 20. storočia. Súbor takmer 200 starých pohľadníc predstavuje v prvej časti najprv najvýznamnejšie dominanty Trnavy a vizuálne sprostredkováva vzhľad dedín a mestečiek, ktoré ležia v jej bezprostrednej blízkosti. Texty v kombinácii s pohľadnicami umožnia čitateľom vrátiť sa do začiatku 20. storočia, kedy mestečká a dediny mali svoj vlastný kolorit a pôvab. Pokiaľ by ste túto publikáciu nevyhrali, tak stále máte možnosť si ju objednať TU.

Text: Oskár Mažgút

Foto: Oskár Mažgút, Dajama.sk