ČR, Lipnice nad Sázavou: gigantický hrad v jednej malej obci – VIDEO

Krajina okolo Humpolca dokáže svojim pôvabom okúzliť. Hneď ako zídete z koridoru adrenalínovej záležitosti nesúcej štítok D1, začne byť krajina Vysočiny o poznanie veselšia. Kopce a kopčeky, zorané polia, ktoré striedajú lesy, lúky alebo jazerá najrôznejších veľkostí. Z Humpolca je to do Lipnice nad Sázavou len kúsok, asi 12 kilometrov. Rovnaká vzdialenosť delí Lipnicu od Havlíčkovho Brodu.  

Hradná schovávačka

Hrady bývajú vidieť už z ďaleka. Tento nie, aspoň zo smeru od Humpolca sa dokáže schovávať tak šikovne, že ho uzriete až v momente, keď miniete ceduľu s nápisom Lipnice nad Sázavou. Potom sa ale ukáže v celej svojej kráse a garantujeme vám, že ho nespustíte z očí po celú dobu návštevy. Majestátne sa týči nad obcou i okolitým krajom a dodáva tomuto miestu až mystickú atmosféru. Žltá vlajka s prekríženými ostrvami (holé vetvy stromov), symbolom rodu Ronovcov, trepotajúca sa v ostrom vetre dáva vedieť, že na hrade to stále ešte žije. A s malými prestávkami už od pradávna.

Kamenný strážca striebra

História obce siaha až do roku 1226. Jej slávnejšia fáza bola ale spojená až s výstavbou hradu v 14. storočí. Neskôr miesto získalo aj mestské výsady a dokonca aj jedno z najzárobkovejších stredovekých práv - právo „varečné“, kedy sa v meste smelo variť pivo. O vznik pevnosti na skale sa zaslúžil rod Ronovcov. Kamenný gigant mal chrániť kupecké cesty, ktoré spájali Čechy s Moravou, ale tiež strieborné poklady, driemajúce v baniach neďaleko Havlíčkovho Brodu. Zlaté časy spolu s tridsaťročnou vojnou skončili. Osudová rana prišla až dlho potom - roku 1869, kedy okrem hradu zhorela aj väčšina domov v mestečku.

Za symbolickú stokorunu ho potom roku 1924 kúpil Klub československých turistov a pomaly sa na ňom začali rozbiehať záchranné práce. V päťdesiatych rokoch minulého storočia Lipnice pripadla štátu, o dvadsať rokov neskôr sa mala stať sídlom komunistických papalášov. Bolo ale nutné urobiť zopár nutných opatrení – po komunisticky - strhnúť klenby stropov, naplácať to betónom alebo drevo nahradiť železom. V tej dobe sa toho nestihlo našťastie moc urobiť, ale aj tak je to v miestnostiach hradu takmer neprehliadnuteľné.

.

Nielen hrad, ale aj obec samotná ukrýva množstvo zaujímavostí: hrob Jaroslava Haška, niekoľko sôch, takmer dokonalé námestíčko, poskladané rady upravených domčekov pod prudkým svahom. O niečo vyššie zas nezabudnuteľný kostolík, ku ktorému vedie nespevnená cesta alebo kamenné schody. Je tak nabielený, že vás v ostrom jesennom slnku núti privierať oči. Zasvätený je svätému Vítovi. Ešte o kus vyššie vo svahu stojí zvonica. Je kamenná a horšie prístupná. Možno aj preto doposiaľ neopravená.

Text/foto/video: Klára Svobodová

Preklad: O. Maňáková