ČR, Žďár nad Sázavou - centrum: späť do sedemdesiatych rokov - VIDEO
Panelové sídlisko, komunistické stavby kultúrnych alebo obchodných domov, alebo dokonca nevzhľadná radnica, a viac či menej zachované historické jadro mesta – pohľad na väčšinu českých miest sa dá zjednodušiť asi takto nejako. Žďár nad Sázavou bohužiaľ patrí k tým menej šťastným, ktorým z pôvodnej výstavby v centre nezostalo takmer nič. Nič okrem pár domov vo východnej časti, starej radnice a gotického kostolíka sv. Prokopa, kde sme pre tentoraz čerpali väčšinu vedomostí.
Božie stretnutie
Stretli sme sa totiž s miestnym farárom Tomášom Holým, ktorý osem rokov študoval teológiu v talianskom Ríme, aby potom rovnými nohami skočil do Žďáru, mesta ležiaceho na Českomoravskom pomedzí, kde dnes žije viac než 22 tisíc ľudí. Pozval nás do záhrady, aby sme si urobili lepšie zábery, a potom aj na pravý taliansky obed. Neuveriteľne milý človek so srdcom na dlani robí svoju práci dobre – v Žďári je vraj asi 10 percent veriacich, čo je na české pomery vysoké číslo. V Česku sa k nejakej viere hlási necelých 14 percent ľudí.
No viera nebola tou hlavou témou nášho rozhovoru, aj keď by sa to tak mohlo zdať. Farár Holý rozprával o tom, ako dostalo mesto v 70. rokoch zabrať a väčšina starých domov sa vďaka aktívnemu komunistickému „predákovi“ porúčala k zemi. Dokonca to vraj v Žďári došlo tak ďaleko, že vežu jeho kostola mala zdobiť päťcípa hviezda. To jediné sa nestalo. Z pôvodnej zástavby ale nezostalo skoro nič. Podoba námestia sa v Žďári plne oddala duchu budovateľského socializmu, jednoduchým tvarom a hordám betónu.
Jadro mesta – z betónu, železa a sklenených dosiek
V „íčku“ na námestí, priamo v budove radnice, nám ochotná slečna rovno povedala, že v centre toho moc neuvidíme a na prstoch jednej ruky spočítala body, ktoré by nám predsa len odporučila. Prostredník bol ten posledný. Menovala morový stĺp, radnicu a kostol sv. Prokopa z 13. storočia.
Na rohu pešej zóny a námestia stojí hotel „Bílý lev“ – šedivá, nevzhľadná kocka. Pod ním malý modrý stánok so šampiňónmi. Naprieč námestím vedie frekventovaná cesta, ktorá je predmetom tiahlych sporov medzi predstaviteľmi mesta a jeho obyvateľmi.
Dno pešej zóny je zaliate asfaltom, sem tam sú pred kaviarňou vystrčené stoly so stoličkami, ktoré ale zostávajú prázdne. Je pracovný deň a v meste priemyslu nemajú ľudia na kávu čas. Možno by si ale dali pivo s názvom Santiniho hviezda, ležiak, ktorý sa síce varí v Havlíčkovom Brode, ale turistov by mal nalákať práve do Žďáru. Satniniho hviezdu začiatkom septembra ochutnal aj kardinál Dominik Duka pri najväčšom cirkevnom stretnutí mládeže v Žďári. Doposiaľ sa toto originálne pivo predávalo len na Vysočine, teraz sa chystá export podstatne ďalej – do Ázie, konkrétne do Číny.
Snáď bude tento nápad plodný, Žďár by si zaslúžil viac turistickej pozornosti, napríklad už len preto, koľko známych osobností sa tam narodilo. Hlavne ale preto, aby získalo extra prostriedky aspoň na čiastočné zotretie stôp po komunistickej vláde.
Text/foto/video: Klára Svobodová
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |