SR: Gelnica – kráľovské banské mesto

Mestečko Gelnica leží v Košickom kraji obklopené vrchmi Spišsko-gemerského Rudohoria. Gelnica je centrom hnileckého údolia, ktoré je obľúbenou turistickou lokalitou. Meno mestečko dostalo podľa rieky, ktorá ním preteká – Gnilec (Hnilec). 

História Gelnice

Prvá písomná zmienka o meste pochádza z 13. storočia, kedy splynuli pôvodní slovanskí obyvatelia tohto územia s prisťahovalcami z Bavorska, Durínska a Porýnia, ktorí sem prišli za prácou v  miestnych baniach. Už v tomto období sa tu totiž  ťažilo zlato, striebro, meď, ortuť, olovo a železná ruda a v baniach pracovalo až 400 baníkov. Najmä bohaté náleziská zlata, striebra a medi spravili z Gelnice jedno z najvýznamnejších banských miest Uhorska, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že už v období vlády Bélu IV. (1235 – 1270) bola povýšená na mesto so všetkými náležiacimi právami.  
Najstaršia zachovaná pečať mesta sa nachádza na listine v hradnom archíve vo Viedni a pochádza z roku 1497.

V roku 1726 sa obnovil zväz banských miest Hnileckej doliny, kam patrí Gelnica, Smolník, Štós, Švedlár, Mníšek, Medzev a Vondrišel. Gelnica mala aj svoj banský komisariát.
V 19. storočí sa Gelnica preslávila v celom Uhorsku vďaka výrobe klincov a reťazí, ktoré sa stali najvýnosnejšou živnosťou obyvateľov Gelnice. V roku 1870 sa klinčekárstvom živilo takmer 550 ľudí a vtedajšia produkcia predstavovala 90 miliónov klincov ročne.  
V 20. storočí prešla Gelnica nepokojným obdobím. Najskôr sa tu odohral generálny štrajk v Hnileckej doline, ktorého následkom bolo 112 zatknutých vodcov a robotníckych dôverníkov. Potom, v rokoch 1921 – 1923 sa mestu nevyhla hospodárska kríza, čo spôsobilo zastavenie prevádzky banských podnikov a tovární a veľké vysťahovanie sa ľudí do cudziny za prácou. 
Po oslobodení Gelnice Sovietskou armádou v roku 1945 sa postupne obnovila činnosť priemyselných podnikov. Ožili bane, ktoré prešli zoštátnením, aj Antónyho továreň a Kučerova píla, ktoré prešli pod národnú správu. 
 

Pamiatky

V Gelnici stoja za návštevu historické pamiatky ako zrúcanina hradu z 13. storočia, gotický kostol zo 14. storočia s neskoršími prestavbami a s cenným interiérom a baroková radnica, ktorá vznikla z pôvodných renesančných objektov. Starobylý ráz mesta dopĺňajú barokové klasicistické meštianske domy, z ktorých niektoré majú aj typickú manzardovú strechu, banícke a remeselnícke domy z 19. storočia. Významnou pamiatkou je aj horný krytý drevený most z roku 1831.
 
Kam v Gelnici a okolí

Gelnica a jej horské okolie majú čo turistom ponúknuť v letnom aj zimnom období. Spôsobov trávenia voľného času je hneď niekoľko. Rekreanti, turisti, poľovníci, rybári, cyklisti a v zime ani lyžiari sa tu určite nudiť nebudú. Sú tu možnosti aj na agroturistiku a detské tábory.
Turisti si prídu na svoje pri pešom výlete na neďalekú Kojšovu hoľu odkiaľ je krásny výhľad na panorámu Spišsko-gemerského Rudohoria a Vysoké Tatry, alebo pri výlete do Thurzovských „kúpeľov“ s čarovným jazerom a cez Slovinky do Poráčskej doliny, alebo tiež výlet cez Smolník na jazero Mier. Lákavým výletom je aj ten cez kúpele Štós do Jasovskej jaskyne a cez Smolník na Krásnu Hôrku, do neďalekého Betliara alebo do jaskyne Domica.    
Nadšenci vodných športov sa v lete sústreďujú na Hnileckej priehrade alebo blízkej Ružinej.
V okolí láka aj Dobšinská ľadová jaskyňa, Slovenský raj a v zime lyžiarske strediská v Gelnici – na Vleku, na Kojšovej holi a lyžiarske stredisko Plejsy pri Krompachoch.

Vďaka svojim kultúrnohistorickým pamiatkam a prírodným krásam sa mesto aj jeho okolie stáva najmä v poslednom čase strediskom cestovného ruchu.

Text: Zuzana Megerssová

Foto: Mesto Gelnica