Spišská Nová Ves: Výhľad na Iglov a okolie

Pred výstupom stojí za to pozrieť si aj samotný kostol s mnohými historickými artefaktmi, medzi ktorými nechýba gotická drevorezba pripisovaná turistickej ikone celého regiónu Spiša – Majstra Pavla z Levoče, v tomto prípade ide o trojdielne súsošie Ukrižovania (Kalvária). Viaceré sakrálne predmety z kovu pripomínajú dávnu slávu mesta, presláveného ťažbou a spracovaním kovových rúd. Pri vstupe do chrámu zaujme aj portál s reliéfom. Ale hor sa k nebesiam.

Veža rímskokatolíckeho farského chrámu Nanebovstúpenia Panny Márie má niekoľko pozoruhodností, ktoré zaujmú nielen záujemcu o históriu alebo o cirkevné stavby. Napríklad svojou výškou 87 metrov je údajne najvyššou kostolnou vežou na Slovensku. Ďalšou kuriozitou je až sedem ciferníkov vežových hodín v dvoch výškach, vraj všetky poháňa jediný hodinový stroj. Táto zaujímavosť vznikla pri prestavbe a navýšení veže, kedy ponechali aj tri „nižšie“ ciferníky. Miestnym obyvateľom však nezvyčajný počet hodin priniesol žartovné označenie „šlepí Spišiaci“.

Výstup na vežu je možný v skupine do 20 osôb iba so sprievodkyňou, a treba ho vopred dohodnúť v neďalekom Turistickom informačnom centre na námestí (vedľa múzea v tzv. Provinčnom dome, ktorý patrí k najkrajším stavbám na námestí, miestni mu hovoria Levočská brána). Deti do 15 rokov majú prístup iba v sprievode dospelej osoby. V letnej sezóne, kedy býva najväčší záujem turistov, bývajú termíny výstupov vyvesené priamo na vstupných dverách ku schodisku do veže. Milovníkom adrenalínu odporúčam termín napríklad krátko predpoludním, kedy výstup po schodíkoch v tesnej blízkosti práve duniaceho zvonu umocní celkový zážitok.

Z ochodze kostolnej veže sa otvára jedinečný výhľad na samotné mesto s námestím zaujímavého šošovkovitého tvaru, ktoré tvoria ako keby dve na koncoch vzájomne sa spájajúce ulice s parkom v strede. Námestie je orientované približne od východu na západ, preto jeho severnú stranu označujú ako Letnú ulicu a južnú naopak Zimnú, pretože na ňu – obrazne povedané – celý deň slnko nezasvieti. Nemenej príťažlivý je výhľad na okolie mesta: na západe vrcholky Tatier (žiaľ, v čase našej návštevy skryté v oblakoch), na juhu zalesnený Slovenský raj, na východe Volovské vrchy, ďalej masív Braniska a Levočské vrchy až po najbližší kopec, nazývaný „Blamont“ (Blaumont).

Pri vyhliadke na úžasnú panorámu som si spomenul, že kedysi dávno som v akomsi zahraničnom bedekri čítal, že uhorský názov Igló (starí ľudia o ňom doteraz hovoria ako o „Iglove“) do mesta údajne priniesli baníci z nemeckého mesta Iglau. To by mala byť dnešná Jihlava na Českomoravskej vrchovine. Vďaka ťažbe striebra to bolo v ranom stredoveku po Prahe druhé najväčšie a najbohatšie mesto Českého kráľovstva a až do začiatku 20. storočia s prevahou nemecky hovoriaceho obyvateľstva. Po vyťažení zásob striebornej rudy sláva mesta upadala a tamojší haviari odišli za svojou prácou do Kutnej Hory a ďalších miest, vrátane uhorských.

Neodolal som pokušeniu „blysnúť sa“ svojimi vedomosťami a spýtal som sa sprievodkyne, čo je na tom pravdy. Skúmavo sa na mňa pozrela pohľadom, akoby sa chcela presvedčiť, či otázku myslím vážne. Nakoniec len stroho odsekla: „O tom nič neviem“ a odišla sa venovať turistom na druhej strane ochodze.

Jej reakcia vo mne vyvolala pochybnosti o tom, či som si tento detail zapamätal správne. A tak som začal hľadať na internete, ale nikde som nič na túto tému nenašiel. Iba na oficiálnej stránke mesta je zmienka o tom, že v 13. storočí »kráľ Belo IV. nechal po tatárskych vpádoch priviesť na vyplienené územie nových osadníkov z Čiech, ale hlavne zo Saska... Nová Ves bola premenovaná po nemecky na „Neudorf“, latinsky „Nova Villa“ a neskoršie ju Maďari pomenovali „Igló“. Niekde sa uvádzajú aj názvy „Newendarff“, „Iglovo“ alebo „Iglow“.« O niečo ďalej sa potom píše, že mesto vzniklo »splynutím starej slovenskej obce „Iglov“ a novšej nemeckej obce „Nová Ves“«.

Internet ma však predsa len nesklamal... Aj touto cestou ďakujem milej pani Marte Almási z maďarského Székesfehérváru, ktorá mi láskavo potvrdila, že súvislosť medzi názvami Igló a Iglau uvádza napríklad turistická príručka Viktor Szombathy: Csehszlovákia z vydavateľstva Panorama 1976 (2. doplnené vydanie) pod heslom Spišská Nová Ves (Igló) na str. 202-204. Dúfam, že sprievodkyniam (a historikom) na Spiši niekedy niekto preloží, čo sa o ich meste píše v zahraničí.

Text a foto: Jiří Výborný