ČR: Mariánské Lázně – upadá meno českého kúpeľníctva? – VIDEO

Do Mariánských Lázní sme sa vypravili v auguste, teda v plnej letnej sezóne. Počasie bolo skôr aprílové, no v mestách, kde by to podľa všetkého malo žiť, to nikdy nebýva až taká prekážka. Schovať sa totiž môžete prakticky kdekoľvek. Obavy z toho, že si nesadnete, pretože ste si neurobili rezerváciu, osobitne tu v Mariánskych Lázniach, nie sú na mieste.

Prekvapivé zistenie. Mariánske Lázně by sa s trochou zveličenia dali prirovnať k „vybydlenému“ mestu. Štýlové krčmy a reštaurácie, väčšinou však nijako moderne vybavené, ostávajú prázdne. Zopár hostí sa objaví počas obedov a večerí. Poloprázdne ulice, prázdne námestia. Na prstoch jednej ruky sa dá po zotmení zrátať, v koľkých hotelových izbách si niekto zaplatil nocľah. Obrovské hotelové domy majú okrem recepcií a niekoľkých izieb zhasnuté svetlá. Rezervácie penziónu alebo hotelu v ten istý deň, kedy tam chcete nocovať, je úplne bezproblémová.

Hlavná atrakcia: Spievajúca fontána

Návšteva „Mariánok“ sa po pár hodinách pobytu premenila na honbu za zábavou a miestami, kde sa viac koncentrujú ľudia. Presne takým stredobodom je kolonáda s horkými a studenými prameňmi, obchodík s chrumkavými kúpeľnými oblátkami a spievajúca fontána, ktorá je pre miestnych niečo ako hodiny na veži – jej zvuk už ani nevnímajú. Pre všetkých, kto ju nepoznajú, ide o slabšiu verziu Křižíkovej fontány v Prahe. Hoci v ostatných rokoch by sa k nej chabá gýčovitá show v polorozpadnutom areáli na pražskom Výstavisku dala pokojne prirovnať.

Fontána, ktorá sa o pár okamihov rozospieva, však sama o sebe príliš zvláštna nie je. Obyčajná veľká fontána, aká do tak významných kúpeľov patrí. Skupinky ľudí sa hromadia okolo tohto unikátu každú celú hodinu až do piatej popoludní. Potom sa z budovy krytej kolonády ozvú tóny patriace do 80. rokov.

Nepovedený a na dnešnú dobu veľmi nemoderný remake songu Phila Collinsa roztancuje aj vodu vo fontáne. Celá produkcia trvá niekoľko minút. Krátky potlesk zo slušnosti postačí. Úžas sa zračí v očiach snáď iba u trojročných detí. Vyzerá to, že ostatní tam prišli preto, že Spievajúca fontána k mestu neodmysliteľne patrí, a tak sa ju rozhodli pozrieť aj oni. Na tancujúci živel, tentoraz nasvietený, sa návštevníci môžu znovu pozrieť ešte o deviatej večer.

Koniec zábavy, ide sa spať

Po zotmení je v meste pokoj. Reštaurácia hotelu na hlavnej triede iba kúsok od kolonády číta troch čašníkov a päť hosťov – traja z nich hrajú karty, popíjajú čaj, rozprávajú sa po nemecky a spievajú. Je krátko po deviatej. Podobne to vyzerá v uliciach mesta. Okrem diskotéky pre starších a pokročilých, fungujú v Mariánskych Lázniach iba dva kluby.

„Když mi bylo kolem dvaceti, tak tady v centru byla jedna diskotéka vedle druhé. Všude bylo plno mladých lidí a město žilo. Poslední roky je to ale jinak. Klienty nebo hosty shání pro město převážně jedna agentura a ta se specializuje na starší lidi. Teď jsou tedy Marijánky plné důchodců,“ sťažuje sa asi 30-ročná servírka. „Ještě tak před pěti lety jsme to tady nestíhali, taky zahrádka byla narvaná. Dneska? Je tu pár lidí. Zavíráme v deset, ale hospoda je prázdná daleko dřív,“ dodáva.

Karlove Vary Rusom nestačia

Jedno české kúpeľné mesto už Rusom, dalo by sa povedať, patrí. Karlove Vary sú známe ich prítomnosťou. Veľmi podobná situácia panuje však aj v Mariánskych Lázniach. Aj tam sa na prekrásnych kúpeľných domoch objavujú nápisy v azbuke. Ani tým, ktorých sa netýkala povinná výučba ruštiny, nie je ťažké rozlúštiť, že sa jedná o nehnuteľnosti na predaj. Česi na ne nemajú a Rusom sa tam páči. Smutné.

To, že Mariánské Lázně sú krásne mesto, o tom niet sporu. Čo budova, to architektonický skvost – mestečko, ktorému však k dokonalosti chýba poriadna dávka života.

Text/foto/video: Klára Svobodová

Preklad: J. Výborný