ČR, Mikulov – zámok: barok s vôňou vína - VIDEO

Terasovitá zámocká záhrada

Barokový zámok Mikulov je jednoducho neprehliadnuteľný, a tak jeho návštevu snáď všetci, ktorí zavítajú do Mikulova, považujú preto za samozrejmú. V sezóne je vždy plný ľudí. Zámocká záhrada poskytujúca dokonalý výhľad na mesto a okolie je voľne prístupná. Preto práve sem zavíta najväčší počet návštevníkov.

Zámocká záhrada patrí k najväčším záhradným areálom hradného typu v Českej republike. Jej krásu a rozličnosť len umocňuje skalnatý terén, vďaka ktorému mohla, či dokonca musela, byť usporiadaná do vkusných terás v rôznych výškových úrovniach. Založená bola na prelome 16. a 17. storočia a k skvostom záhradnej architektúry patrila až do konca druhej svetovej vojny, kedy zámok spolu so záhradou zničil obrovský požiar. Pri následnej oprave zámku ale záhrada dlhé roky slúžila ako skladisko stavebného materiálu, s prácami na nej sa začalo až v 80. rokoch minulého storočia zásluhou valtického rodáka Zdeňka Nováka. Po dlhých úpravách bola až v roku 2002, na Deň múzeí, konečne otvorená pre verejnosť. Dnes zámocká záhrada znova slúži ľuďom. Je miestom stretnutí, odpočinku, ale tiež najrôznejších kultúrnych a spoločenských akcií.

Obrí sud na dane

Kto sa ale chce ukryť pred horúcim pálavským vzduchom, ten nájde to pravé miesto priamo na zámku, ktorý ukrýva mnoho zaujímavého. Keď už hovoríme o Mikulove a zámku, nedá sa nespomenúť „Obrí sud“, teda zaručene najstarší z predmetov vinárskej zbierky Regionálneho múzea. Renesančný sud gigantických rozmerov si v roku 1643 nechal vyrobiť vtedajší majiteľ panstva Maxmilián knieža z Dietrichsteina.

Ak si však niekto myslí, že sud si nechal vyrobiť iba z rozmaru, tak sa mýli. Knieža mal jasný plán, ako s ním naložiť – vyberal do neho dane od ľudí, ktorým prenajímal svoje vinice. Tí v istých dobách platili v naturáliách v podobe vína alebo muštu, čiže odovzdali každý desiaty diel svojej úrody – tzv. desiatok. Desiatky mali rôznu podobu, na Morave sa vraj platilo jedným vedrom, to je asi 60 litrov vína. Sud potom slúžil aj na reprezentatívne účely. V 16. a 17. storočí bolo dokonca moderné vlastniť takýto sud. Ten mikulovský, do ktorého sa vojde 101 tisíc litrov vína, je ôsmy najväčší v Európe, a zároveň druhý najstarší.

Sud je bezpochyby tou najväčšou raritou, o vinárstve a jeho tradícii sa ale dá na zámku v Mikulove rozprávať mnohé, a to prostredníctvom rôznych výstav. Tak napríklad tá s názvom Tradičné vinárstvo na Morave prenesie záujemcov až do dôb, kedy sa s pestovaním vinnej révy na Morave začínalo, ukáže, ako sa správne vykonáva vinársky rez a podrobne popíše aj nástroj, s ktorým sa robí – teda vinársky nôž. Galéria vinárskych lisov zas ukáže staré aj novšie mechanizmy. Zbierka disponuje deviatimi celistvými exponátmi a troma torzami. Iný uhol pohľadu na tú istú tému, teda na víno, ponúka výstava Víno naprieč storočiami, inštalovaná do priestorov zámockej barokovej koniarne, románskej pivnice, gotickej kaplnky, renesančného labyrintu či barokového divadla.

Mikulov prostredníctvom krásnych expozícií

Koho zaujíma zámocká klasika, teda to, kto zámok založil, ako vyzeral, ako sa strojil, s kým sa stretával či kde stoloval, aj ten si samozrejme na zámku v Mikulove príde na svoje. Galéria Dietrichsteinovcov sa podrobne venuje rodu, ktorý je s mikulovským zámkom spojený najvýznamnejšie. Veľkou zaujímavosťou je nedávno zreštaurovaný pohrebný odev Markéty Františky Lobkowiczovej, rodenej Dietrichsteinovej. Ide o rúcho z raného 17. storočia, v Európe dochované len veľmi vzácne.

Rimania a Germáni v kraji pod Pálavou je jedna z ďalších skvelých expozícií zámku Mikulov. Výstava venovaná prevažne archeologickým nálezom, umiestnená do zámockých pivničných priestorov, bola v roku 2008 ocenená ako najlepšie. Za videnie stojí tiež zámocká knižnica, ktorá je jediným celkom, ktorý sa podarilo uchrániť pred požiarom v roku 1945 a až na drobné zmeny zostala v pôvodnej podobe z 18. storočia.

Text/foto/video: Klára Svobodová