ČR, Mikulov – mesto s vôňou juhu - VIDEO

Lenže odvtedy,čo som do Mikulova približne pred troma rokmi prvýkrát prišiel, sa tu stále často vraciam a neustále prepadám jeho kúzlu. Pre mňa je to najkrajší kus našej zeme a jedno z najúžasnejších miest, ktoré som zatiaľ na celej Zemi navštívil (a že ich bolo celkom dosť).

Pri prvej návšteve každého zaujme hlavne klasické turistické pozlátko. Zámok, Svätý kopček, historické centrum v UNESCO, víno. To všetko patrí k najskloňovanejším turistickým cieľom v ČR úplne právom (a je len škoda, že sa Mikulov nepropaguje ešte oveľa viac). Čo ale núti mnoho ľudí sa do Mikulova opakovane vracať, a to pokojne aj mimo sezónu?

Po niekoľkých návštevách je mi jasné, že mikulovský slogan „Mesto s vôňou juhu“ musel vymyslieť človek, ktorý v meste buď býva, alebo do neho veľmi často jazdí. Úplne presne totiž charakterizuje kúzelnú atmosféru miesta aj to, čo ma do Mikulova stále častejšie ťahá. Ono je to vlastne celkom jednoduché – v meste sa nikto nikam neponáhľa, ľudia sa radi aj na ulici zastavia na kus reči, usmievajú sa a je na nich vidieť, že ich život baví. Na hektický pracovný zhon veľkých miest sa tu dá veľmi rýchlo a jednoducho zabudnúť, pritom tu však rozhodne nie je „mŕtvo“.

Úplne som si zamiloval židovskú štvrť – domy staré stovky rokov, postupne dostavované, a tým pádom plné neobvyklých zákutí s výhľadom na zámok. Neskutočne ma bavia akcie v galérii Efram, vysedávanie pri poháriku vína na námestí a samozrejme návštevy u vinárov. Kvôli dokonalému bistru KUK by som najradšej šiel do Mikulova hneď bývať a na vynikajúce domáce bagety z tunajšej bagetérie sa zakaždým teším už dlho dopredu. Jedine len naozaj poriadna káva mi tu chýba. Ešte šťastie, že do kaviarne v Klentnici je to len kúsok a cesta tam sa dá spojiť s príjemnou vychádzkou na Pálavu. Mimochodom – kde inde v ČR stretnete modlivku, roháča, korytnačku alebo snáď dokonca gekóna vo voľnej prírode?

Text/foto: Matouš Vinš  

Preklad: Oskár Mažgút