ČR: Brno - Žabovřesky

Pôvodne samostatná obec Žabovřesky vznikla niekedy v období stredoveku a prvý relevantný písomný údaj zmieňujúci obec pochádza až z roku 1314. V 17. storočí sa na území obce Žabovřesky spolu nachádzalo 26 poľnohospodárskych usadlostí s poliami a vinicami, v polovici 18. storočia bol ich počet takmer dvojnásobný a spolu tu v tomto období žilo okolo 300 obyvateľov.

K Brnu sa časť obce Žabovřesky pripojila v roku 1850, kedy aj sociálne rozdelenie obyvateľov odpovedalo dobe rozvíjajúceho sa priemyslu. Väčšinu z nich tvorili robotníci, remeselníci a ľudia vykonávajúci iné povolania než tie, ktoré boli spojené s poľnohospodárstvom. Keď sa v roku 1919 Žabovřesky úplne pripojili k juhomoravskej metropole, začala sa naplno prvorepubliková výstavba, ktorá po sebe zanechala napríklad funkcionalistický detský domov Dagmar, ktorého návrh pochádzal z ateliéru Bohuslava Fuchsa, funkcionalistickou kolóniu „Nový dom“, ktorá sa stala európskym unikátom, alebo Kounicove študentské internáty. Súčasné Žabovřesky zaznamenali masívny kladný prírastok obyvateľstva, ktoré dnes tvorí približne 24 tisíc osôb a z brnianskych mestských častí sa tak zaraďujú k najväčším.

A čím sa Žabovřesky pýšia?

Medzi pamiatky, na ktoré sú miestni hrdí, jednoznačne v prvom rade patrí Jurkovičova vila. Dom, postavený roku 1906, sa nachádza na úpätí Wilsonovho lesa a jeho význam spočíva predovšetkým v jeho secesnom charaktere, ktorý z neho robí jednu z najdôležitejších budov tohto slohu v Brne. Vilu navrhol Dušan Jurkovič, slovenský architekt a etnograf, ktorý ju roku 1919 predal. Potom striedala majiteľov a v roku 2006 sa konečne dostala pod správu Moravskej galérie v Brne a v súčasnej dobe tu môžu návštevníci obdivovať stálu expozíciu „Dušan Jurkovič – Architekt a jeho dom“. Svojou podstatou nadväzuje táto výstava na podobnú udalosť, ktorá prebehla pred viac než sto rokmi, roku 1906, a ktorú usporiadal sám Jurkovič. Výstava mala verejnosti predstaviť moderný spôsob bývania a okrem toho aj samotnú tvorbu architekta, čo má za cieľ aj jej súčasná verzia.

Iným architektonickým komplexom, hodným obdivu, sú „Kounicovy koleje“ (Kounicove internáty). Pôvodne boli majetkom Roberta Václava Kounica, vlastenca, ktorý svoj dom venoval na účely ubytovania študentov a zriadil fond, ktorý mal financovať výstavbu ďalších internátov. Prví študenti sa tu ubytovali v roku 1923. Ale akonáhle prišla druhá svetová vojna a s ňou nacistická okupácia, účel domov sa zmenil, pretože ich okupanti začali využívať ako väznicu, ktorou prešli desaťtisíce ľudí, a popravisko, kde zahynulo na 800 ľudí. Po skončení druhej svetovej vojny tu postupne vznikla stála expozícia slúžiaca ako pamiatka hrozivých udalostí, ktoré prebehli medzi múrmi internátov. Navyše bolo okolo objektu vztýčených niekoľko pamätníkov – na mieste, kde bývalo popravisko, bol umiestnený bronzový reliéf Vlastenec, v parku zas Pamätník víťazstva nad fašizmom.   

Detský domov Dagmar vznikol na podnet brnianskeho spisovateľa Rudolfa Těsnohlídka, známeho pre svoju Lišku Bystroušku, ktorý inicioval verejnú zbierku. Tá roku 1928 umožnila, aby sa začalo so stavbou domova. Meno domov dostal podľa dánskej kráľovnej Dagmar, ktorá bola dcérou českého kráľa Přemysla Otakara I. Roku 2006 prešiel dom rozsiahlou rekonštrukciou.

Text: Maxim Kucer

Foto: Wikipedia.org - Kirk (2), palickap, bazi (2)

Preklad: O. Maňáková