Břeclav

     Už v 8. storočí vzniklo veľkomoravské hradisko Pohansko pri Břeclavi. Na mieste dnešného břeclavského zámku potom vznikol v 10. storočí nový hrad a hradisko, ktoré dostalo názov podľa kniežaťa Břetislava. V 13. storočí ho venom získala Konštancia Uhorská a v 15. storočí na hrade dokonca sídlila husitská posádka. Po husitských vojnách sa pri hrade začali usadzovať ľudia zo zničenej Starej Břeclavi a založili nové mestečko - Novú Břeclav.

     V 16. storočí získali hrad aj mestečko Žerotínovci a prestavali hrad na renesančné sídlo. V storočí 17. bolo břeclavské panstvo spojené so susedným valtickým a lednickým panstvom, ktoré vlastnili Liechtenštejnovci. V roku 1872 bola Břeclav povýšená na mesto. V 19. storočí došlo

 hlavne k priemyselnému rozvoju, bol založený Kuffnerov cukrovar, tehelňa (dnes keramické závody), chemická továreň na výrobu umelých hnojív a píla. Rozvoj mesta a rast obyvateľov bol zastavený svetovými vojnami. Počas nacistickej okupácie z mesta utiekla väčšina do vnútrozemia a na konci vojny bolo mesto bombardované.                  

     V meste je mnoho historických pamiatok. Park renesančného zámku voľne nadväzuje na tzv. Kančí oboru. Komplex Kančí obory je lužný les so zvyškami starých ramien Dyje. Na námestí T. G. Masaryka je farský kostol sv. Václava z polovice 18. storočia. Z 19. storočia pochádza synagóga, kaplnka sv. Rocha a farský kostol Navštívenia Panny Márie.

Text: Markéta Řandová

Foto: Wikipedia.org, Fredericus, č.2, Huhulenik, JanSuchy, Ralf Lotys