Třeboň
Územie v okolí Třebone dostal od kráľa ako výsluhu prvý známy člen neskôr rozvetveného rodu Vítkovcov, podnikavý Vítek z Prčic. Čoskoro po svojom založení sa osada dostala do majetku cisterciánskeho kláštora v hornorakúskom sídle Svetlá (Zwettl). Okolo roku 1250 získali toto územie späť bratia Pelhřim a Ojíř z landštejnskej vetvy Vítkovcov. Od roku 1341 sa označuje ako mesto a od roku 1366 sa objavuje aj jeho český názov vedľa dovtedy užívaného Witigenowe a Wittingau (Vítkov Luh). Od roku 1366 sa vlastníkmi Třebone a priľahlého panstva stali bratia z Rožmberka, za ktorých mesto nadobudlo na bohatstve a na význame. Už nasledujúci rok založili Rožmberkovci v Třeboni kláštor, v roku 1376 udelili mestu tzv. právo kráľovských miest. Koncom 14. storočia sa už mesto opevňovalo murovanými hradbami a priekopou. V dobách husitských vojen bola z mesta nedobytná pevnosť, ktorá odolala niekoľkým útokom. Skutočný rozkvet mesta spadá do druhej polovice 15. storočia. Petr IV. z Rožmberka (1462 - 1523) ešte viac ako jeho predchodcovia dohliadal na hospodárenie na svojich statkoch a jeho poddaný Štěpánek Netolický založil slávu tunajšieho rybnikárstva.
Najväčší rozkvet Třeboň dosiahol na začiatku 17. storočia, najmä počas vlády posledných dvoch Rožmberkov, bratov Viléma a Petra Voka z Rožmberka. Vo vtedajších časoch sa veľká pozornosť venovala hospodárskemu rozvoju celého panstva, najmä však rybnikárstvu a pivovarníctvu. Po smrti posledného Rožmberka Petra Voka v roku 1611 prešlo panstvo aj mesto ako dedičstvo do rúk Švamberkov, ktorí ho stratili po účasti na stavovskom povstaní proti Habsburgom. Panstvo skonfiškovali a Třeboň bol v rokoch 1622-1660 v držaní panovníckeho rodu Habsburgov. V roku 1660 získal panstvo Jan Adolf knieža zo Schwarzenbergu za osobné zásluhy. Schwarzenbergovci, v držaní ktorých Třeboň ostal až do 20. storočia, mestu priali.
V polovici 19. storočia sa z Třeboňa stalo okresné mesto. Ďalší impulz k intenzívnejšiemu rozkvetu celej oblasti bola výstavba dôležitých komunikácií, najmä železnica s nadväznosťou na Viedeň v roku 1871. Po prvej svetovej vojne, kedy v rámci pozemkových reforiem bol všetok schwarzenberský hospodársky majetok prevedený na štát. Druhá svetová vojna si aj v Třeboni vyžiadala svoje obeti. Po vojne preniká aj sem prvý väčší priemysel (odevný závod a poľnohospodárska veľkovýroba). V roku 1960 dostal Třeboň štatút kúpeľného (lázeňského) mesta.
V Třeboni sa nachádza renesančný zámok, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou mesta, rozkladajúci sa na juhozápadnej strane historického centra.
Třeboň je oddávna spojená s kúpeľníctvom. V regióne sa hojne nachádzajú prírodné liečivé zdroje (rašelina, slatina). Tie sa využívajú na liečenie porúch pohybového aparátu, reumatických chorôb, poúrazových a pooperačných stavov a celkovú rekondíciu tela. Hojné zásoby slatiny z rašelinísk viedli v 80. rokoch 19. storočia k založeniu třeboňskej kúpeľnej tradície.
Mesto sa môže tiež pýšiť pivovarom, ktorý má veľkú tradíciu. Historicky najstaršie zariadenie na výrobu piva v Třeboni vlastnila augustiniánska rehoľná kanónia tiež veľmi skoro – v roku 1367. Pivovar prešiel mnohými stáročiami a pivo sa v ňom varí dodnes. Súčasným vlastníkom třeboňského pivovaru Regent a výrobcom tradičného juhočeského piva je spoločnosť Bohemia Regent a.s.
Okolie Třebone je vhodné pre cyklistov, nachádzajú sa tu mnohé cyklotrasy.
Text: Lenka Fortinová
Foto: Wikipedia.org, René Mihula, Pavel Veselý, č.2, Rudolf Kukačka, Wolfgang Sauber, Karelj, č.2, č.3
Diskusia k článku (0) |
Vložiť nový príspevok
Súvisiace články
Viete, že – najstarší pivovar v ČR
ČR: Zámok Český Rudolec
Lokácia:
Slovenská republika
Partneri:
Sprievodca:
Fotosúťaž:
Aktuality:
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.