ČR: Volary - brána Šumavy

Mesto Volary leží v okrese Prachatice v Juhočeskom kraji. Obec sa nachádza na území chránenej krajinnej oblasti Šumava a na hranici národného parku Šumava. V roku 2005 tu žilo 4083 obyvateľov.

Stručné dejiny mesta Volary

Písomná zmienka o Volaroch sa po prvý krát objavila v roku 1359 v súvislosti so zoznamom členov mestskej rady v Prachaticiach, kde bol uvedený Ondřej z Volar. V 13. a 14. storočí prebiehalo osídlovanie Šumavy Nemcami pochádzajúcimi prevažne z Bavorska. Tak vzniklo mesto Volary, nemecky Wallern.

Volary boli založené ako osada na starej obchodnej ceste, ktorá od 10. storočia viedla z Bavorska do juhočeských zemí. Cesta mala postupne niekoľko trás, cez ktoré sa prepravoval rôzny tovar a jej najslávnejšie obdobie zahŕňa prepravu soli z Pasova cez Volary do Prachatic.

Do obdobia husitských vojen patrili Volary vyšehradskej kapitule, od roku 1503 sa majiteľmi mesta stali Rožmberkovci, od roku 1600 cisár Rudolf II. a po roku 1719 Schwarzenberkovci.

Volary slúžili ako miesto odpočinku pre somáre, ktoré po Zlatej ceste prepravovali tovar, čo bolo pre mesto hlavným zdrojom príjmov. Počas najväčšieho rozkvetu, v období spadajúcom do 16. storočia, bolo vo Volaroch 13 hostinských, 4 kováči a žilo tu mnoho rodín chovajúcich mulice.

V dobe husitských vojen v meste žilo tiež niekoľko českých rodín. V 17. storočí, počas stavovského povstania a nasledujúcej tridsaťročnej vojny, sa v okolí mesta niekoľko krát viedli boje - na mesto útočila stavovské a cisárske vojska, vojna skončila až po uzavretí vestfálskeho mieru.

V 16. storočí sa vo Volaroch usadili nemeckí dobytkári, ktorí tu chovali dobytok podľa alpského vzoru. Na Šumavu priniesli svoj osobitý ráz, prejavujúci sa v architektúre, oblečení a zvykoch. V obci sa stali staviteľmi zrubových budov, pre ktoré je charakteristické sústredenie obytných a hospodárskych miestností do jedného celku pod jednu strechu. Budovy boli poschodové s celokamenným alebo čiastočne kamenným prízemím, s podkrovnými miestnosťami, vyrezávaným zábradlím a zrubovým poschodím. Do súčasnosti sa zachovalo iba niekoľko týchto unikátnych stavieb, z ktorých jedna slúži ako Volarské múzeum. Roku 1871 cisár František Josef I. udelil Volarom štatút mesta.

Časť mesta je dnes chránenou pamiatkovou zónou. Staré mesto s volarskými alpskými domami -  zrubovou architektúrou, ktorá sa v Českej republike nachádza iba tu a v obci Dobrá, je mestskou pamiatkovou rezerváciou.

Čo neminúť

Jednou z významných historických pamiatok je ranobarokový kostol svätej Kataríny, vybudovaný v rokoch 1669-1690 na mieste pôvodného kostola v štýle neskorej gotiky. V 18. storočí udrel do kostola niekoľkokrát blesk a spôsobil požiare, ktoré ho ťažko poškodili. V rokoch 1757 a 1863 došlo k jeho rekonštrukciám.

V okolí Volar sa nachádza Boubín (1362 m n. m.), na jeho úpätí sa na rozlohe 666 ha rozkladá Boubínský prales, v ktorom rastú stromy staré 300-400 rokov. Už v roku 1858 tu bola vyhlásená rezervácia.

Hrad Hus bol postavený po roku 1341 v údolí rieky Blanice na skalnom ostrohu na ochranu Zlatej cesty. Keď skončili husitské vojny, začali hrad ako svoje sídlo využívať lúpežní rytieri, ktorí pod vedením Habarta Lopatu z Hrádku získavali majetok tak, že prepadávali a lúpili kupcov, ktorí prevážali tovar po Zlatej ceste. Habart bol v dôsledku svojej činnosti vyhlásený za zemského škodcu a roku 1441 bol hrad obležaný. Rytieri lúpežníci boli po čase vyhladovaní a donútení, aby sa vzdali. Potom bol hrad zapálený a zborený. Kedysi veľký hrad sa do dnešných dní dochoval v podobe rozborených zvyškov hradieb a časti paláca. Vedľa hradu sa v skalnej stene nachádza nekrasová jaskyňa.

Osada Černý kříž (Červený kríž) leží pod svahmi Stožca pri ústí Hučiny do Studenej Vltavy. Svoje meno získala podľa veľkého kamenného kríža postaveného na pamiatku lesníka kniežaťa Schwarzenberka, ktorého zastrelil pytliak. Neďaleko leží prírodná rezervácia Mŕtvy luh, ktorá je súčasťou národného parku Šumava. Jedná sa o rozľahlé rašelinisko (394 hektárov), ktoré je porastené borovicami, vzácnymi rašelinnými bylinami a žijú tu chránené živočíchy. V rašelinisku sa nachádza aj „mŕtvy les“, čo sú uschnuté stromy zničené požiarom.

Medvedí chodník bola zriadená v roku 1967 a je najstarším náučným chodníkom na Šumave. Vedie od železničnej zástavky Ovesná do Čierneho kríža, neďaleko priehradnej nádrže Lipno. Na chodníku môžete nájsť mnoho zaujímavých útvarov: Barenstein – pamätníček na mieste zastrelenia posledného šumavského medveďa v roku 1856, Schwarzenberský kanál, skalnú vyhliadku na úbočí vrchu Perník, Pašerácku jaskyňu – skalný útvar pripomínajúci jaskyňu atď.

Schwarzenberský kanál je historickou technickou pamiatkou, vybudovanou v rokoch 1789-1822 na návrh lesného inžiniera schwarzenberského panstva J. Rosenaura. Plavebný kanál spojoval povodie Vltavy s Dunajom a po dostavaní slúžil na zásobovanie Viedne palivovým a stavebným drevom zo Šumavy. Dĺžka kanála dosahuje 51 km.

Text: Maxim Kucer

 Foto: Manfred E. Fritsche -foto 1, foto 2; Rudolf Bruner-Dvořák, Donald Judge, Ivo Lukačovič

Preklad: O. Kubáčková