SR, Žiarska dolina – zimný výlet k obľúbenej chate
Náš zimný výlet začíname spred veľkého celoročne udržiavaného a plateného parkoviska na konci obce Žiar. Výstup vedie po pomerne širokej lesnej asfaltovej ceste. Približne po 200 metroch od parkoviska, resp. od rampy zabraňujúcej vstupu neoprávneným dopravným prostriedkom, prechádzame okolo jediného verejnosti sprístupneného banského diela na Liptove nazvaného Medvedia Štôlňa. Hneď pri ňom sa nachádza malá drevená Medvedia útulňa či náučné tabule so zaujímavými informáciami o Krivánskych baniach, ako aj o bájnej podzemnej ríši tohto regiónu.
Kúsok za touto atrakciou sa napojíte na Náučný chodník Žiarska dolina kopírujúci modrý turistický chodník, ktorý obsahuje päť zastavení. Dozviete sa tak o histórii ovčiarstva, zjazdového lyžovania o strastiach miestnych obyvateľov počas vojny či dokonca o ničivých lavínach, smrekových lesoch a samotnej Žiarskej chate.
Po približne pol kilometri prichádzame k odbočke turistického chodníka, ktorá vás nasmeruje na tzv. Starú cestu vhodnú pre peších turistov. My však pokračujeme pohodlnou lesnou cestou až k prvému mostu cez potok Smrečianka, kde sa cesta rozdvojuje. Naľavo sa nachádza lokalita "Zoja - Zora", pomenovaná podľa dvoch chát s týmto menom, zatiaľ čo vpravo vedie do krátkeho strmého úseku nová lesná cesta, ktorá sa však po asi 800 metroch znova napojí na pôvodnú lesnú cestu.
Aj tu bola naša voľba jednoznačná. Vybrali sme sa opäť ľahšou cestou. Za spojením oboch ciest prichádzame k turistickému prístrešku na ľavej strane cesty. Prístrešok sa nachádza približne v polovici cesty na chatu. Po krátkom oddychu pokračujeme ďalej. Približne po kilometri od prístrešku prichádzame do miest, kde skončilo čelo najväčšej lavíny, ktorá tu spadla v roku 2009. Zistíte to na prvý pohľad, keďže v celej doline zrazu chýba les, ktorý so sebou strhla lavína.
Od tabuľky 4-tého kilometra, pod Čiernymi stenami, vstupujeme do lavínového terénu. Odtiaľto až na chatu budeme prechádzať postupne troma lavínovými dráhami, teda miestami, kde môže spadnúť aj samovoľná lavína (najmä pri 4. stupni lavínového nebezpečenstva). Preto dôrazne upozorňujeme, že je potrebné pred výstupom na chatu si overiť aktuálny stupeň lavínového nebezpečenstva a v prípade nepriaznivej situácie sa výstupu na chatu radšej vzdať.
Prvé nebezpečné miesto je hneď za tabuľkou 4-tého kilometra, kde hrozí pád lavíny sprava. Za mostom, nad serpentínou cesty s vyhliadkou prechádzame cez ďalšie dva lavínové žľaby - Jalovecký a Šarafiov. Tu budeme ohrozovaní zľava. Po prejdení týchto žľabov však už bezpečne prichádzame ku chate.
Celoročne sprístupnená Žiarska chata začala písať svoj príbeh v roku 1939 a viac o nej sa dočítate TU. Je ideálnym východiskovým bodom pre skialpinistov, ktorým tunajšie bohato rozvetvené doliny a kotle poskytujú nepreberné možnosti výberu svojej túry od ľahších až po veľmi náročné. Nie nadarmo sa Žiarska dolina nazýva aj „Mekkou“ slovenského skialpinizmu. Určite dobrou pomôckou vám bude aj bezplatná testovacia aplikácia zameriavajúca sa na najčastejšie a najkrajšie skialpové túry v Žiarskej doline TU.
Keďže naším cieľom bola len chata, tak po oddýchnutí si a načerpaní síl, sme sa vydali po pôvodnej lesnej ceste späť k parkovisku. Výlet bol pre nás stredne náročný, no plný úžasných zážitkov i dychberúcich prírodných scenérií, ktoré môžeme len odporúčať.
GPS: 49°08'40.9"N 19°42'00.8"E (parkovisko Žiarska dolina)
Text: Oskár Mažgút v spolupráci s HIK, o.z.
Foto: HIK, o.z.
Diskusia k článku (0) |
Vložiť nový príspevok