Osobnosť lezeckého inštruktora

Nutne totiž neznamená, že pokiaľ je človek dobrým lezcom, bude aj dobrým inštruktorom. Takétomu „pseudoučiteľovi“ môžu chýbať nejaké didaktické zručnosti a znalosti. Hlavne pri deťoch, ktoré si prirodzene vyžadujú viac pozornosti, nevedia dobre pracovať, a potom len ťažko takýto inštruktor udrží ich sústredenosť v momentoch, ktoré sú v lezení dôležité.

Základom je dokonalé istenie

Prioritou číslo jedna zostáva bezchybné istenie. Ešte predtým je ale nevyhnutné, aby sa začiatočník dobre obliekol do sedacieho úväzu, čo je ale kapitola sama o sebe. Kontrola začiatočníkov niekým z profíkov je preto úplne nevyhnutná.

„Správne istenie je pri lezení úplny začiatok. Zlozvyky, ktoré si ľudia bohužiaľ v začiatkoch ľahko osvoja, sa neskôr veľmi ťažko odburávajú,“ vysvetľuje Kamil Korejs. Medzitým sa do sedáku oblieka skupinka asi desaťročnývch zverencov, ktorú má na starosti. Odchytáva jedného po druhom, aby ich skontroloval. Hneď niekoľko detí urobilo chybu a sedák si oblieklo nesprávne. Možno v zhone, aby boli čímskôr na stene. Práve také „uponáhľané“ nedostatky ale bývajú fatálne.

Inštruktor neustále v strehu 

„S motiváciou detí nebývajú problémy. Niekedy je skôr naopak problém ich usmerniť,“ usmieva sa Korejs. O motivácii v pravom slova zmysle sa potom podľa neho dá hovoriť, až v momente, ak sa priblíži napríklad prvý pretek.

Postrkujú sa, smejú, ale väčšina z nich sa dokáže v kľúčový moment sústrediť na novú úlohu, ktorú im Kamil nenásilne predhodí – nech už je to nová cesta, lezenie so zaviazanými očami alebo trebárs odskok od steny do sedáku. Lekcia má šťavu a deti sa bavia až do jej konca. Zároveň im ale nedovolí rozptýliť sa tak, aby zabudli na zásady bezpečnosti, a to aj napriek tomu, že deti sú roztrúsené po celej lezeckej steně. Kamil Korejs je inštruktor na svojom mieste.

Text: Klára Svobodová

Preklad: O. Maňáková