Hory Antarktídy

Jedná sa tiež (podľa nameraných priemerov) o najstudenší, najsuchší a najveternejší kontinent. Priemerná nadmorská výška Antarktídy činí 1958 m včítane šelfových ľadovcov a 2194 m bez nich, čím sa radí na prvé miesto medzi všetkými kontinentmi. Horské oblasti bez ľadu tvoria iba necelých 5 % z celkovej rozlohy. Obecne sa o pohoriach Antarktídy vie veľmi málo, nakoľko bádatelia (polárnici) sa tu na svojich prieskumných cestách stretávajú s extrémnymi prírodnými podmienkami: extrémne drsné podnebie, nebezpečný ľadovcový a skalný reliéf, riskantný príjazd k pobrežiu, riedka sieť polárnych staníc a často problematické zásobovanie. Tie najdrsnejšie podmienky panujú práve vo veľhorských oblastiach. Antarktída sa obvykle delí na Východnú a Západnú – rozhranie sa kladie do podľadovcovej depresie na spojnici Rossovho a Weddelovho mora. Väčšina veľhôr sa nachádza v okrajových častiach kontinentálneho ľadovca a má podobu izolovaných hrebeňov, chrbtov a nunatakov (výraz pre skalnatý vrchol hory vystupujúci z pevninského ľadovca), okolo ktorých splývajú ľadovce z centrálneho ľadovcového plató.

Po klimatickej stránke je Antarktída označovaná v centrálnych oblastiach za extrémne studenú a extrémne suchú ľadovú púšť, miestami aj kamenitú a skalnatú. Počasie je mrazivé a suché, s početnými veternými búrkami. Maximálna rýchlosť vetra zistená v Adelinej zemi presiahla 83 m/s (vyše 300 km/h). Ako už bolo zmienené, Antarktída je najveternejší kontinent. Čo sa týka teplôt, v centre kontinentu je charakteristická stredná ročná teplota -56 °C, absolútne zistené minimum je -89 °. Zrážok má Antarktída najmenej zo všetkých kontinentov – pohybujú sa od menej než 50 mm do 650 mm za rok, len výnimočne na pobreží viac, a to z 99 % v tuhom skupenstve.

Život v podobe fauny a flóry je na Antarktíde vzácny. Iba na ľaduprostých plochách v oázach a hlavne na Antarktickom polostrove sa dá naraziť na porasty lišajníka, mechov, vzácne aj na niekoľko druhov travín. Živočíšstvo vo vnútrozemí Antarktídy prakticky neexistuje. Suchozemská zverina číta iba niekoľko druhov hmyzu, viazaných na porasty mechov prevažne na Antarktickom polostrove (bezkrídla mucha, bezkrídly komár, chvostoskok, niekoľko druhov pavúkov a červov). Ostatná fauna je viazaná na more. Z vtákov sú najznámejšie tučniaky (tučniak Adelin a tučniak cisársky), víchrovniky a chaluhy.

Hory východoantarktického štítu

Povrch východnej Antarktídy je jednotvárny a postupne klesá od centrálnej ľadovcovej kopule s výškami cez 4000 m k okrajom, kde vo výškach okolo 2000-2500 m začína svah pevninského ľadovca. V juhozápadnej časti Wilkesovej zeme je vôbec najväčšia mocnosť antarktického ľadovca, 4744 m. K tamojším významným pohoriam sa radí: pohorie kráľovnej Fabioly (s najvyšším vrcholom Fukušima – 2470 m), Belgica (Mt. Victor, 2588 m), Sor Rondane (Vorterkaka, 3630 m), Ruskej hory (2820 m), Hory princa Charlesa (Mt. Menzies, 3355 m), Wohlthat (3250 m), Mühligovej-Hofmannovej hory (3167 m) a Hory Gamburceva (3390 m).

Transantarktické pohorie

Transantarktické pohorie tvorí rozhranie Východnej Antarktídy voči Západnej, tiahne sa v dĺžke 2800 km a najvyššia hora je Mt. Kirkpatrick, dosahujúca 4528 m. Niektoré jej časti sú skryté pod ľadom, no aj tak skalné podložie vyčnieva na viacerých miestach početnými vrcholmi aj celými horskými chrbtami. Pohorie začína na južnom okraji Filchnerovho šelfového ľadovca nunatakovým pohorím Pensacola a tiahne sa až k západnému pobrežiu Rossovho mora, kde končí juhozápadne od Adareovho mysu. Medzi najznámejšie pohoria tejto oblasti patria: pohorie Admirality (Mt. Minto, 4165 m), Eisenhowerovo pohorie, Convoy, Asgard (Mt. Shapeless, 2739 m), Royal Society (Mt. Lister, 4025 m), pohorie kráľovnej Alžbety (Mt. Miller, 4160 m), pohorie kráľovnej Alexandry (Mt. Elizabeth, 4480 m), Thielovo pohorie a pohorie Whitmore (Mt. Seelig, 3022 m).

Ellsworthovo pohorie

Pohorie o dĺžke 350 km, objavené r. 1935 Lincolnom Ellsworthom, sa rozkladá medzi šelfovým ľadovcom Ed. Ronneovej a polárnym kontinentálnym ľadovcom Západnej Antarktídy. V tamojšom  pohorí Sentinel sa nachádza vôbec najvyšší vrchol celého kontinentu – Mt. Vinson  (5140 m). Sentinel ponúka ďalšie vysoké hory, konkrétne napríklad Mt. Tyree (4965 m), Mt. Shinn (4801 m) či Mt. Gardner (4686 m).

Vulkány Zeme Márie Byrdovej a Rossovho ostrova

Oblasť predstavuje plochý ľadovcový povrch, pričom dosahuje výšky medzi 1000 a 2100 m. Avšak v niekoľkých nunatakových vulkanických pohoriach, najmä na západe, vystupuje oveľa vyššie. V pohorí Výkonného výboru čnie do výšky 4181 m vyhasnutý vulkán Mt. Sidley. K ďalším pohoriam v tejto lokalite sa radia Fordove hrebene a nunataková skupina Flood Range. Západne od Zeme Márie Byrdovej sa rozprestiera Rossov šelfový ľadovec, najväčší svojho druhu na svete s celkovou plochou 547 350 km². Tu sa nachádza známy (a činný) vulkán Mt. Erebus (3794 m), v jeho kráteri sa dlhodobo udržuje malé lávové jazero.

Text: J. Štantejský a Svetové pohoria

Foto: Wikimedia Commons, Rex, Andrew Mandemaker, Vincent van Zeijst, č.2, č.3, č.4, č.5, Ben Holt

späť