www.infoglobe.sk » Himaláje

Himaláje

Publikované: 2.4.2010
Himaláje, ktoré sa rozkladajú na území Butánu, Indie, Číny (Tibetu), Nepálu a Pakistanu, predstavujú najvyššie pohorie našej Zeme.

Tiahne sa v dĺžke 2500 km a šírke medzi 200 a 400 km. Väčšina vrcholov hlavného hrebeňa presahuje 6000m, pričom tu nájdeme jedenásť „hlavných“ osemtisícových štítov, ďalších šesť oficiálne registrovaných „vedľajších“ osemtisícoviek a viac než tri sto sedemtisícových štítov. Pokiaľ si vezmeme rebríček desiatich najvyšších vrchov sveta, potom uvidíme, že len jediný (v poradí druhý najvyšší) sa nenachádza v Himalájach – a to K2, ležiaci v pohorí Karákoram.

Oblasť Himaláje je delená podľa niekoľkých hľadísk – niektoré prístupy vychádzajú zo skutočnosti, že pohorie je prirodzene delené tokmi veľkých riek; ďalšie rozdeľujú túto oblasť podľa územne správneho hľadiska (napr. Sikkim, Bután, Ásam, Nepál, Kašmír, atď.). V prvom prípade sa už jedná o rozdelenie zastarané, v druhom rozdelenie nezodpovedá prirodzenému členeniu pohorí. Dnes sa využíva buď členenie geologické (podľa geologickej stavby a reliéfu), ktoré Himaláje rozdeľuje do pozdĺžnych pásiem – Tibetského, Veľkých a Malých Himalájí a pásma Sivalik; alebo podrobné orografické rozdelenie podľa návrhu H. Adamsa Cartera – kedy sú Himaláje členené do desiatich úsekov s množstvom pásiem, resp. horských skupín. Práve toto rozdelenie je použité v nasledujúcich riadkoch spoločne s najvyššími vrchmi jednotlivých oblastí.

Horská panoráma

Východné Himaláje k rieke Kuru Chu

Pásmo Namcha Barwa (Namcha Barwa, 7782 m), Pachakshiri (Nyegyi Kangsang, 7047 m), Kangto (Kangto, 7090 m).

Úsek Kuru Chu-Kangphu Amo Chu

Pásmo Künla Kangri (Künla Kangri, 7554 m), Lunala (Kangphu Kang, 7212 m), Chomolhari (Chomolhari, 7315 m).

Úsek medzi riekami Kangphu, Amo Chu a Arun

Dongkya (Pauhunri, 7125 m), Chorten Nyima (Chorten Nyima, 6927 m), Kangchenjunga Himal (Kangchenjungatretí najvyšší vrch sveta dosahujúci výšku 8586 m), Janak Himal (Jongsang, 7483 m), Abak Himal (nepomenovaný vrch P 6424).

Úsek medzi riekami Arun a Sun Kosi

Mahalangur Himal - rozsiahla oblasť sa delí na 3 podskupiny: Makalu (s rovnomenným najvyšším vrchom, ktorý sa týči do výšky 8463 m a predstavuje tak piaty najvyšší vrch sveta), Barun (Chamlang, 7319 m), Khumbu – tu nájdeme Mt. Everest, najvyšší vrch sveta s 8848 metrami; z ďalších osemtisícoviek sa tu týči Lhotseštvrtý najvyšší vrch sveta s nadmorskou výškou 8516 m, Lhotse Shar (8400 m), centrálny vrchol Lhotse (8292 m) a Cho Oyu (8201 m)

Ďalej do tohto úseku patrí pásmo Rolwaling Himal (Menlungtse I, 7181 m) a Pamari Himal (Chomo Pamari, 6109 m).

Cho OyuMt. EverestManaslu

Úsek Sun Kosi-Trisuli Gandaki

Jugal Himal (Shishapangma, 8013 m), Langtang Himal (Langtang Lirung, 7234 m).

Úsek Trisuli Gandaki-Kali Gandaki

Ganesh Himal (Ganesh I, 7429 m), Serang Himal (Chama, 7187 m), Kutang Himal (bezmenný štít P 6647), Manaslu Himal (Manaslu, 8163 m), Peri Himal (bezmenná kóta P 7139), Damodar Himal (bezmenný P 6889), Annapurna Himal (Annapurna I, 8091 m).

Úsek Kali Gandaki-Kali

Ďalšia rozsiahla skupina deliaca sa do 13 pásiem: Dhaulagiri Himal (Dhaulagiri I, 8167 m), Dolpo Himal (bezmenný P 6328), Kanjiroba Himal (Kanjiroba, 6883 m), Mustang Himal (bezmenný P 6599), tutam Himal (bezmenný P 6188), Palchung Hamga Himal (bezmenný P 6528), Kanti Himal, Gorakh Himal (Asajya Tuppa, 6255 m), Changla Himal (bezmenný P 6721), Chandi Himal (bezmenný P 6261), Nalakankar Himal (Kanduju, 6219 m), Gurans Himal (Api, 7132 m).

Úsek Kali-Sutlej a Tons

Východný Kumaon (Panchuli II, 6904 m), Nanda Devi (Nanda Devi, 7816 m), Kamet (Kamet, 7756 m), Gangotri (Chaukhamba I, 7138 m), Bandarpunch (Black Peak, 6387 m).

Úsek Sutlej-Dras, Sind, Jhelum

Kulu-Lahul-Spiti (Leo Pargial (6791 m), Zanskar (Gapo Ri, 6005 m), Stok (Stok Kangri, 6153 m), Nun-Kun (Nun, 7135 m), Kishtwar-Brammah (Brammah Groupe, 6450 m), Ladakh Range.

Úsek Dras, Sind, Jhelum-Indus

Deosai, Pangi, Nanga Parbat (Nanga Parbat, 8125 m).

 

Dobývanie Himalájí človekom

Prvé správy Európanov o zasnežených vrcholoch Himalájí pochádzajú už od Marka Pola a jeho spolupracovníka mnícha Odericha di Pordenone, ktorý sa v roku 1331 dostal až do Lhasy. Podrobnejšie cestopisy o putovaní do vyšších nadmorských výšok sa objavujú až v 17. storočí. Medzi najvýznamnejších cestovateľov 18. storočia je možné zaradiť Hippolytuse Desideriho, ktorému sa podarilo prejsť cez Kašmír do Lhasy, kde niekoľko rokov tiež žil a študoval miestnu reč a písmo. Až do dvadsiatych rokov 20. storočia sa rôzne expedície dostávali do výšok nad 7000 metrov, pričom magickú hranici osem tisíc metrov sa v roku 1922 podarilo prekonať až britskej skupine vedenej generálom C. G. Brucom – konkrétne kóty 8326 m. Táto výprava tiež ako prvá v histórii použila pri zdolávaní veľhôr kyslíkové prístroje. Po 2. svetovej vojne začal „boom“ dobývania veľhôr naplno, každý štát, ktorý v horolezectve niečo znamenal, chcel mať na nejakej tej osemtisícovke zapichnutú svoju štátnu vlajku ako prvý. Z desiatich najvyšších vrchov sveta bolo deväť zdolaných v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Ten najvyšší – Mt. Everest – bol po prvýkrát pokorený 29. mája 1953 Novozélanďanom Edmundom Hillarym a nepálskym Šerpom Tenzingom Norgayom.

MakaluGasherbrum II, III a IVK2

V Himalájach zanechali svoju stopu aj slovenskí, respektíve československí horolezci. Naša vlajka mohla byť prvýkrát zapichnutá vo výške nad ôsmimi tisícmi metrov v roku 1971, kedy Ivan Fiala a Michal Orolín zdolali vrchol Nanga Parbat (8125 m). O desať rokov neskôr, v r. 1981, zdoláva ostravská expedícia SV pilier Nanda Devi a slovenská expedícia vystupuje po prvý raz na osemtisícovku bez použitia kyslíkových prístrojov, a to na Kangchenjungu. V 90. rokoch sa rozvíja veleúspešná osemtisícová séria českého najúspešnejšieho horolezca Josefa Rakoncaja, odštartovaná 2. výstupom severnou stenou K2 v Karákorame v rámci talianskej výpravy. Na začiatku roku 1996 mal na svojom konte zdolaných deväť osemtisícoviek, z toho dvakrát nebezpečnú K2.

Podnebie

Himaláje predstavujú významnú klimatickú hranicu medzi kontinentálnym semi-arídnym podnebím Tibetu a oceánskym podnebím Indie. V najvyšších nadmorských výškach je trvalé zaľadnenie, aj keď sa horstvo nachádza v subtropickom podnebnom pásme. Podnebie Himalájí je výrazne ovplyvňované letným a zimným monzúnovým prúdením. Zimní monzún tu prebieha od novembra do februára; letný od začiatku júna do konca septembra. Čo sa týka zrážok, tak vo východných Himalájach činia ročné priemerné zrážky 4000-6000 mm, na západe 2000-3000 mm. Teploty sa pohybujú v rámci širokej škály, ktorá je samozrejme ovplyvnená nadmorskou výškou – v predhorí Východných Himalájí (do výšky 800 m) sa priemerná teplota pohybuje nad 35°C, proti tomu v oblastiach nad 5500 m sa priemerná teplota pohybuje medzi -5°C až 0°C. Denné kolísanie teplôt činí v nižších polohách 20-30°C, vo veľhorských polohách i 30-35°C. Vôbec najnižšie teploty panujú vo výškach nad 8000 m, a to -50°C až -60°C.

Aj keď sa v najvyšších nadmorských výškach Himalájí nachádza trvalé zaľadnenie, nie je jeho plocha príliš veľká – odhaduje sa na cca 10 000 km2. Dôvodom je tu panujúce subtropické pásmo, ktoré je charakteristické prevažujúcimi zrážkami v letnom období, čo má za následok topenie snehu. K najdlhším údolným ľadovcom sa zaraďujú Gangotri Glacier s dĺžkou 27 km, Bara Shigri (26 km), Kangchenjunga Glacier (22 km) a Nyanam Phu Glacier (20 km).

Místní obyvateléZvířenaZvířena

Príroda

Fauna a flóra Himalájí predstavujú pestrú paletu, a to vzhľadom k extrémnym klimatickým a ďalším rozdielom, ktoré v pohorí panujú. Pre predstavu – na JV Himalájí prevládajú vo výškach 600-3000 m tropické pralesy a vegetácia vrcholí alpínskymi lúkami vo výškach až 5000 m. Ďalej tu nájdete subtropické polopúšte, stepi, lesostepi, lesy, lúky, kroviny atď. V lesoch rastú najmä borovice, cédre, smrekovce, smreky, duby, brezy a borievky. Milovníci orchideí si v nižších vegetačných pásmach Himalájí tiež prídu na svoje – rastie ich tu viac ako 20 000 druhov. Rovnako fauna má čo ponúknuť, konkrétne tu žije okolo 220 druhov cicavcov, pričom k tým najexotickejším patrí slon indický a nosorožec. Typickými zvieracími obyvateľmi sú turovité párnokopytníky ako antilopy, divoké byvoly, divoké jaky, ovce bahral a kozorožec ibex. Zastúpenie tu majú tiež vzácne mačkovité šelmy – žije tu tiger indický, gepard a snežný leopard irbis. Ďalšiu početnú skupinu predstavujú opice, najčastejšie tu môžete naraziť na makaky a hulmany.

Obyvateľstvo

Rovnako ako fauna a flóra, tiež miestne obyvateľstvo tvorí rozmanitú mozaiku. Z pohľadu viery tu nájdeme vyznávača hinduizmu, islamu a budhistického lámaizmu. K hlavným etnickým skupinám patria: Ladakovia (cca 150 000 príslušníkov), Kašmírci (2 mil.), Thamang (900 000), Sunar (40 000), Rai (450 000), Newari (1 mil.), Limbu (320 000), Lecha (75 000), Butánci a Tibeťania.

Text: J. Štantejský a Světová pohoří

Foto: Panoramio.com - Joerg Bublies, Luciano Covolo, Peteris_E, heinz weber, Asif_Ali, Giroguies, Marta et Yann, dorothee, Laurent Bois-Mariage, Laurent Bois-Mariage, turclubmai.ru

 



Diskusia k článku (0)


Lokácia:

Slovenská republika
Kalendár akcií:

Partneri:

Aj vďaka vám sme získali certifikát:

Dôveryhodná firma 2017

 

Sprievodca:

Fotosúťaž:

V tejto chvíli nie je žiadna súťaž aktívna. Predchádzajúce súťaže nájdete v našom archíve súťaží.

Aktuality:

27.3.2024
Portál Infoglobe vám s láskou a prianím všetkého najlepšieho želá tie najkrajšie veľkonočné dni.
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.
20.3.2024
Druhé tohtoročné číslo časopisu Krásy Slovenska prináša zaujímavý rozhovor s dobrovoľným horským záchranárom, horským sprievodcom a tatranským nosičom Štefanom Bačkorom, predstaví príťažlivosť Kysuckých bradiel a ponúkne aj cykloturistiku krížom-krážom Malými Karpatami.
1.3.2024
Nádherný klenot cisárskeho dedičstva, zámok Schloss Hof otvára svoju veľkolepú hlavnú sezónu 9. marca 2024. Jedinečný komplex budov s luxusne zariadenými zámockými komnatami, barokovými záhradami a rozsiahlym statkom na ploche takmer 70 hektárov, tvorí umelecký celok a pozýva na nezabudnuteľnú cestu časom.
Archív aktualit

Do osobitej pozornosti:

Oznamy a upozornenia pred cestovaním do zahraničia nájdete TU

 

(vrátane výskytu koronavírusu COVID-19 či vojnového konfliktu na Ukrajine).

.

Pridajte sa a súťažte!

Každý týždeň na facebooku nová súťaž o hodnotné ceny!

Najčítanejšie články:

Mobilná aplikácia :

aplikácia Infoglobe

stiahnuť zadarmo pre Androidstiahnuť zadarmo pre iPhone 

 

Interaktívne katalógy:

Ďakujeme:

Google hodnotenie

dnes:štvrtok 28. 3. 2024
sviatok:Soňa
dnes:
štvrtok 28.3.
10 °C
zajtra:
piatok 29.3.
8 °C

TIP: Pre vaše zariadenie je k dispozícii mobilná aplikácia INFOGLOBE, stiahnuť TU.

X

TIP: Pre vaše zariadenie je k dispozícii mobilná aplikácia INFOGLOBE, stiahnuť TU.

X