Expedícia Annapurna 2012 V.: Vrchol je náš

Je prvého mája. Máme Jirkov med, slivku a pražskú šunku, ale chýba nám slnko. Hore je zatiahnuté. Druhý deň sa teda kvôli víchrici a tiež lavíne, ktorá v noci spadla a zavalila 16 ľudí, vraciame z 5 700 metrov. Keď sa len trochu vylepší počasie, odpoludnia vyrazíme zafixovať do C3 – tretieho postupového tábora. Pokiaľ je veľa snehu, myslím, že hore by mohlo byť vymetene, ale bude to boj, pretože musíme niesť celý tábor. Zvládli sme to. Na ďalší deň sme naplánovali štart na šiestu ráno. Ja som do C3 dorazil na poludnie, Tráva až o šiestej večer. Ten mi dal! Ale obaja sme v pohode a prebúdzame sa do krásneho rána. Počasie si ale drží svoj búrlivý trend – spadla lavína, odpoludnia sa prihnala búrka so silným vetrom. V stane pre dvoch, musíme spať traja. To zas bude noc!

Je štvrtého mája a počasie nás donútilo postaviť stan na mieste, kde by som to neodporúčal ani svojmu nepriateľovi. Zase sneží, takže naokolo je množstvo snehu. Musíme počkať do rána, potom uvidíme, akým smerom sa vydáme – či hore alebo dolu. Oboje bude peklo, aj keď za pekného počasia by bol vrchol reálny. Máme dve rôzne predpovede – jedna tvrdí, že snežiť nebude, tá druhá, že napadne 60 čísiel. Lenže zatiaľ nebol deň, kedy by nesnežilo.

Počasie sa umúdrilo - Annapurna dobytá

Cez noc nakoniec napadlo len päť cenťákov. Sme v C5, piatom výškovom tábore, a konečne mám relatívny pocit bezpečia. Ak nenapadne moc, pokúsime sa o vrchol. Sme len dvaja a s nami dvaja šerpovia. Test z matiky v rámci výskumu nedostatku kyslíku na mozog som si síce neurobil, no aj tak – o deviatej ideme na vrchol Annapurna dobytá!

Zostup dole a omrzliny…

Zajtra mizneme z C5 a ja sa chcem dostať až do základného tábora. To bude tortúra. Je to hrozne ďaleko a navyše som zistil, že Kristíne dodám nie len materiál k úbytku mozgového tkaniva z nedostatku kyslíku, ktorý po nás chcela, ale aj nejaké info o vplyve mrazu a nedostatočného prekrvenia na periférii dolných končatín. Vyzerá to tak, že sa preletím vrtuľníkom. Po tom som síce vždycky túžil, len trochu inak.

Tráva si dojmy z výstupu vychutnáva, ako najdlhšie sa to dá. Ja som v základnom tábore, on spí v C2, ktorý je už mimo lavíny. Sme spolu v kontakte. Ja ale ráno letím do Káthmandu do nemocnice.

sms od Mirky: Chlapci sú po ošetrení. Jeden má obviazané nohy, druhý ruky. Vyčerpaní sa dávajú dohromady v Káthmandu, kam by mal priletieť aj zvyšok ich vecí zo základného tábora. Obaja sú v dobrých rukách doktorky Kristíny. Prílet do Česka snáď v piatok.

Z emailu Trávy: Včera 8. 5. 2012 som dosť narýchlo (skoro ráno) zostúpil z druhého výškového tábora za Radkom. Tiež som potreboval stihnúť vrtuľník do Káthmandu, pretože som zistil, že mám omrznuté prsty aj j – len nie na nohách, ale na rukách.

Takže rýchly presun. Na letisku v KTM na nás čaká dokonca ambulancia. Naberáme našu obľúbenú doktorku Kristínu a hurá do „hospitalu“. Po niekoľkých hodinách nemocnicu opúšťame - ja s obviazanými prstami na rukách, Radek na nohách.
Sme hrozne hladní, takže zapadneme do hostinca na jedlo a pritom "schytávame" množstvo zvedavo - obdivných pohľadov od vedľajšieho stolu. Sedí tam team buď nemeckých či švédskych turistiek. Po chvíli sa osmelili a pýtajú sa, či sme vyliezli na Everest? „Pche Everest, na Annapurne sme omrzli, vy blonďavé naivky,“ vravíme si pre seba.

Dnes sme sa od Migmy, čo je šéf našej agentúry Seven Summit, dozvedeli, že BC Annapurny opúšťajú aj ostatní a lezecká sezóna končí. Bohužiaľ tam niekde zostává telo Tibora z Maďarska. A tak je naša radosť utlmená jeho úmrtím. S Maďarmi sme mali spoločný stan a on bol fajn chalan. Dohadoval som sa s ním, o tom, kto z nás dvoch je v BC najmladší. Bol to on.

Text: Jan Trávníček, Radek Jaroš (redakčne upravené)

Expedici ANNAPURNA 2012 sponzoruje HUMI outdoor