Expedícia Annapurna 2012 II.: BC Lhotse

S Trávou (Honza Trávníček) máme v úmysle iba sa tu aklimatizovať, nabrať výšku, prespať aspoň dve noci v CIII (postupný výškový tábor) – 7 300 m a potom sa vydať čo najrýchlejšie na Annapurnu. Tento plán ma napadol keď hrozilo, že na "Anču" (Annapurna) pôjdem úplne sám. Mal som „bobky“ z toho, že sa budem jediný pohybovať po nie práve bezpečnej trase ľadopádov severnej steny. Sme dvaja, a tak je veselšie a navyše je podľa všetkého na Annapurne oproti minulému roku dosť živo. Na predvčerajšok bol dokonca hlásený pokus o vrchol – nevyšiel. Viem to dobre, mal to byť jeden z bratrov Mingmy, šéfa agentúry, ktorá nám robí servis. Ale tiež to vyzerá, že ľudia, ktorí tam sú teraz sa presunú sem a budú sa pokúšať o Everest alebo Lhotse a my s Trávou tam budeme zase osamotení, ale to ukáže až čas, nemá cenu to teraz riešiť.

Cestu sem sme mali trochu komplikovanú, toľkokrát sem snáď nikdy počas expedície neprebaľoval. Doma, na letisku v Prahe, v Kathmandu, na hoteli na Annapurnu a na Lhotse, na letisku do helikoptéry, v Lukle znova… Do Lukly sa kvôli počasiu niekoľko dní nelietalo, a tak sme si nakoniec vzali vrtuľník, pretože nás tlačil čas. A podľa všetkého sa ten deň otočilo počasie a s ním odletelo aj veľa letov…:-(. Ale my sme sa konečne mohli dostať k našej „mezihore“. Išlo s nami aj osem trekerov, ktorých sme postupne pre rôzne ochorenia (najviac nábeh na výškovku) zanechávali za sebou. Ale nebojte, sú v poriadku. Do BC (basic camp - základný tábor) sme dorazili len Tráva, jeho Mirča a ja, čoby dozor nad deckami. To bolo včera, dnes sa išiel Tráva dole stretnúť s ostatnými, vracia sa večer, zajtra chceme do CII.

V KTM (Kathmandu) ma chytila bolesť chrbta – a dosť výdatná. Na osmičky sa v predklone lezie blbo. Ale Kristína, čoby šikovná lekárka a špecialistka na horskú medicínu a výškovú chorobu, ma vybavila dobrou lekárničkou. Rozhodla sa skúmať vplyv výšky na jedinca. Podcenila ale element druhu Yeti, a tak to má teraz z prvej ruky. Mimochodom, počas jedného z čakania na odlet v letiskovej hale som vyplnil prvú časť testov k výskumu o tom, ak sa z človeka stane horolezec a z horolezca vplyvom vysokej nadmorskej výšky dement (vypadá to na uzavretý kruh). Podľa istých teórií totiž vplyvom nedostatku kyslíku v „zóne smrti“ dochádza k nezvratným zmenám na mozgu. A tak je zo mňa laboratórna krysa. Ďalšie testy by som mal robiť nad 7 000 m a potom doma už s tým zvyškom šedej hmoty. Pôvodní tvar je zachytený magnetickou rezonanciou a neskôr sa porovná so skutočnosťou. Zatiaľ mi to trochu (teda snáď) myslí, ale napadajú ma divné myšlienky - ako kráčam hore tou nádhernou krajinou.

Z Dingboche sme vystúpali na hrebeň, dočítali sme sa totiž, že sa dá odtiaľ vidieť Makalu – bolo, a mal som krásny pocit, že som videl zase osmičku, ktorá ma kedysi pustila na vrchol. A nádherne sme videli pilier, ktorý liezli Čechoslováci ako jeden z prvých výstupov v Himalájach. Klobúk dolu pred vami chlapi!!! Potom sme sami traja traverzovali svahom a je to fakt skvelý pocit vysoko v horách. Sloboda, voľnosť, nádhera…! Nad nami krúžili orly a niekde hore…?

Batoh mám trochu ťažší než by som chcel, ale x-tým prebaľovaním som prišiel o bezpečný obal na môj ThinkPad, nenašiel som odvahu zveriť notebook po minuloročnej skúsenosti nosičom. A pretože okrem vecí na seba a potravy nesiem aj spacák, ale pár kilo zaberie aj fotovýbava. Canon EOS600D so šedým objektívom EF 70-300 a ďalšie lahôdky sú tou záťažou v batohu navyše.

Bohužiaľ som dnes v BC pri vybaľovaní zistil, že som doma nechal čítačku kariet. A môj malý expedičný ThinkPad ju na rozdiel od veľkého, čo mám doma, nemá. A samozrejme, že som nechal po prvý krát doma aj všetky káble od mojich štyroch foťákov Canon aj od kamery…! Nejako to vyriešim:-)

Našťastie môžem dobíjať batérie. Som neskutočne nadšený z nového solárneho systému!
Idem sa prejsť do ľadopádu, odošlem a napíšem inokedy…

Radek 

Text/foto: Radek Jaroš, Jan Trávníček Expedice Annapurna 2012

Expedici ANNAPURNA 2012 sponzoruje HUMI outdoor

Preklad: O. Maňáková