Kráľovské Vinohrady I. – vznik

Nahliadnutie do histórie Vinohradov

Je až neuveriteľné, keď sa človek dozvie, že na území dnešnej štvrte Kráľovské Vinohrady sa kedysi rozkladal hlboký les. Ten však postupne s narastajúcou pražskou populáciou rúbali a v období 12. – 13. storočia už Praha bola z veľkej časti bez lesa a v oblasti dnešných Vinohradov, Žižkova, Nuslí a Vršovic sa vinuli rozľahlé lúky, avšak neosídlené. Karol IV. počas svojej vlády nariadil, aby priestor za hradbami Nového Mesta osadili viničom a vlastníci boli na 12 rokov oslobodení od daní. Karol IV. dokonca vydal takéto nariadenie: „Kdož by na vinicích jakoukoliv škodu buď malou, buď velkou jitím, jetí na koni, provážením cest neb jakkoliv způsobil, budiž potrestán; stala-li by se škoda ve dne a byl-li by přistižen měl viník ztratiti pravou ruku, leda že by se vykoupil dvaceti kopami. Ostatní pak jeho majetek měl se dostati perkmistrovi (úradník volený staromestskými konšelmi, ktorý vykonával súdnu moc nad spormi medzi vinármi a nad škodcami viníc, vyznačoval územia vhodné na zakladanie vinohradov, uzatváral všetky potrebné zmluvy, atď.). Přihodilo-li by se pak, že by takový zločinec, jeden a nebo jich více, kteříž by škodili při takovém škození zabit byl, tehdy ten, kdož jej zabil, jest nic víc nepropadl, než dva haléře, kteréž na téhož zabitého tělo položiti má“.

Po tridsaťročnej vojne (1618-1648) prišiel definitívny koniec viníc, majitelia prišli o svoju pôdu a niektorých popravili. Vinice chátrali a na začiatku 18. storočia sa ich rozloha zmenšila o tri štvrtiny, vinohradnícke domy začali nahradzovať letohrádky, ktoré fungovali napríklad aj ako výletné hostince. Vinohrady ako obec vznikli guberniálnym nariadením zo dňa 13. júna 1849, kedy ich spojili s usadlosťami: Slepou, Žitnou, Konskou, Horskou a Poříčskou bránou. Od roku 1867 dostala nová rozrastajúca sa obec názov Kráľovská Vinohradská obec a v roku 1879 ju povýšili na mesto. V tom čase ho obývalo už necelých 15 tisíc obyvateľov, malo 343 domov, 29 ulíc, tri námestia a jednu cestu. Nové mesto potrebovalo aj svoju radnicu, tú navrhli architekti Ignác Ullmann a Antonín V. Barvitius, a dokončili ju v roku 1878.

Obyvatelia Vinohradov si tiež zakladali na svojej českej príslušnosti. Zatiaľ čo vo vnútornej Prahe aj na predmestiach boli módne dvojjazyčné názvy ulíc (teda česky a nemecky), na Vinohradoch mali vlastenecky české názvy. Na Vinohradoch sa začalo čulo stavať, musela sa vyvážať zemina, aby sa aspoň čiastočne vyrovnali výškové rozdiely a ulice mali iba mierny sklon. Ulice budovali širšie a budovy najviac štvorpodlažné, aby sa zabránilo príliš hustému zaľudneniu a nebol obmedzený prístup svetla a prúdenia vzduchu do bytov. Stavba ulíc bola nákladná a zväčša bez osvetlenia a dlažby. Chodníky pre peších síce boli, no aby človek prešiel na druhú stranu, musel – najmä po daždi – prejsť cez množstvo blata, ktoré sa však udržalo, aj keď nepršalo.

Vinohradské pamiatky a dominanty

Vodáreň

Kráľovské Vinohrady boli zásobované dovážanou vodou, ktorá sa nalievala do objemných drevených nádrží. Čo sa týka pitnej vody, tá bola dostupná vo verejných aj súkromných studniach, avšak bolo jej málo. Najprv vybudovali Vinohradskú vodáreň v Podolí, do prevádzky ju uviedli 1882, a v roku 1891 postavili vodáreň v Korunnej ulici. Práve vodáreň „Korunní“, ktorá vznikla podľa návrhu Antonína Turka, sa stala dominantou mesta. Má sedem podlaží a hore terasu, ktorá slúžila ako rozhľadňa. V roku 1962 ju vyradili z prevádzky.

nabudúce budeme pokračovať vinohradskými pamiatkami a dominantami.

Text: Maxim Kucer

Foto: Maxim Kucer