ČR: Staromestské námestie v Prahe

O Staromestskom námestí

Počiatky Staromestského námestia siahajú do hlbokej histórie Prahy samotnej a počas doby svojej existencie vystriedalo niekoľko mien. Spočiatku ľudia hovorili oblasti Prahy okolo námestia jednoducho „Mezihradí“, pretože Praha sa hovorilo mohutnému hradu na druhom brehu Vltavy, ktorý bol na dohľad od druhého hradu – dnešného Vyšehradu. Postupom času, ako sa rozrastala zástavba, vznikalo námestie, ktoré bolo označované ako Veľké a schádzali sa sem kupci nielen z Európy, ale tiež z oblastí Ázie. Obchodníci však začali vyžadovať ochranu pre svoje zbožie, svoj sprievod a tiež chceli mať aj nejakú zábavu. Preto popri námestí vznikol kniežací dvorec, ktorý bol oplotený – „otýněný“, a pokiaľ kupci chceli využiť toto pohodlie, museli zaplatiť poplatok – „ungelt“. Tak sa uchytili mená, ktoré poznáme dnes – Týn a Ungelt. Veľké námestie bolo dlhú dobu len trhoviskom a zastávkou na ceste k hradu na druhom brehu rieky.

Postupom času sa však z neho stalo miesto významných udalostí. Roku 1437 tu bol popravený Jan Roháč z Dubej, posledný husitský hajtman, so svojimi šesťdesiatimi vernými druhmi. Roku 1621 tu bolo popravených dvadsaťsedem českých pánov za vzburu proti habsburskému cisárovi Ferdinandovi. Dnes je na radničnom múre vidieť zoznam popravených. Ďalšou tragédiou, ktorá sa na námestí odohrala, bolo zavraždenie českých vlastencov príslušníkmi SS v máji 1945 a v tejto dobe bola v bojoch zasiahnutá Staromestská radnica a poškodený bol aj orloj. Námestie zažilo ale aj radostné udalosti – svadby (napríklad roku 1570 svadba dcéry cisára Maximiliána), konali sa tu rôzne vystúpenia artistov alebo sem prichádzali významné osobnosti, ako Frederik Chopin, Albert Einstein, Ludwig van Beethoven, ktorých uchvátila atmosféra miesta.

Život na námestí sa však točil hlavne okolo trhov, kde si ľudia mohli kúpiť veľké množstvo zbožia – okrem potravín tiež drobné zverstvo, kalendáre, hračky, šatstvo a tak ďalej. Nebolo neobvyklé, keď sa tu konali bábkové divadlá, vystupovali tu rôzni šarlatáni, „dobrodruhovia“, ktorí sa svojím rozprávaním snažili strhnúť publikum, vystupovali tu speváci, aby zaspievali svoje balady…

Staromestská radnica a orloj

Radnica začala vznikať na konci 30. rokov 14. storočia, kedy Ján Luxemburský vydal privilégium, ktoré staromestským obyvateľom stavbu povolilo.

Povesť vraví, že orloj zostrojil majster Hanuš a svojou prácou prekonal očakávania konšelov. Keď sa dopočuli, že začal pracovať na novom stroji, ktorý mal byť lepší než ten predchádzajúci, nechali ho oslepiť. Majster Hanuš potom jedného dňa k orloju prišiel, nahmatal akúsi páčku, otočil ju a stroj prestal pracovať. Dlho potom trvalo, než sa našiel niekto jemu podobný, kto by hodiny dokázal opraviť.

Skutočnosť je však iná. Autori orloja boli Mikuláš z Kadane a Jan Ondřejov zvaný Šindel, ktorí hodiny zostrojili na začiatku 15. storočia a svojím dielom prekonali orloje v Miláne, Modene, Padove, Londýne, Štrasburgu alebo Paríži.

Stroj bol tak komplexný, že občas bolo ťažké zohnať schopných mužov, ktorí by ho dokázali rozhýbať. Na konci 18. storočia bola situácia dokonca taká, že sa uvažovalo o jeho rozobratí a následnom predaní do starého železa. V polovici 19. storočia sa potom objavil návrh pražských hodinárov, aby pôvodný orloj bol odstránený a nahradený menším a modernejším strojom. Až v 60. rokoch 19. storočia bol konečne rekonštruovaný vďaka purkmajstrovi Václavovi Bělskému.

Kostol Matky Božej pred Týnom

Dnešný svätostánok v podobe gotickej trojloďovej baziliky stojí na mieste románskeho kostola z 11. storočia zasväteného Panne Márii, pri ktorom stál špitál. V druhej polovici 14. storočia začala prestavba, ktorá sa však počas husitských bitiek zabrzdila, avšak chrám sa stal hlavným kališnickým kostolom. Po bitke na Bielej hore sa chrám dostal do rúk katolíkov, ktorí z neho odstránili všetky utrakvistické symboly, vrátane sochy Jiřího z Podebrad, na ktorej miesto bola v 20. rokoch 17. storočia postavená socha Madony od sochára Kašpara Bechtelera.  Dnes v chráme môžu návštevníci vidieť hrob presláveného dánskeho astrológa Tycha de Brahe, prekrásny obraz Panny Márie z rúk maliara K. Škrétu, baldachýn v štýle neskorej gotiky od M. Rejska, pôvodne nad hrobom biskupa Augustína Luciána z Mirandoly, cínovú krstiteľnicu z roku 1414 patriacu ešte k pôvodnému vybaveniu kostola, Týnsku madonu a súsošie kalvárie z 15. storočia a v neposlednom rade je možné v kostole vidieť tiež organ vyrobený v rokoch 1670-1673, ktorý je najstarším zachovaným organom v Prahe.

Text: Maxim Kucer

Foto: Jakub Štantejský

Preklad: Zuzana Megerssová