ČR: Praha, Karlov most - vidieť ho prebúdzať sa - VIDEO

Turisti deň čo deň

Je pol siedmej ráno a stáročia starý Karlov most sa prebúdza do ďalšieho dňa. Zatiaľ po ňom šľape len pár vášnivých fotografov, ktorých objektívy ranné brieždenie milujú, dupe niekoľko športovcov – bežcov, a tiež tých, ktorým sa o čosi pretiahol večierok. Na Karlovom moste nechýba ani oranžové upratovacie komando so svojim vozidlom, jedným z minima, ktoré nemusia rešpektovať zákaz vjazdu.

Už o hodinu a pol neskôr po moste pendluje početná skupina Aziatov. Ich nizučký sprievodca tu nasadil svižné tempo a tak sa v „starobylej uličke“ s usporiadanou tridsiatkou sôch a súsoší, ktorá pretína Vltavu, vtipne mihotá jeho dôležitý dáždnik. Žiadna zastávka pri soche, na ktorej je zlatý kríž, ktorý plní priania na počkanie, žiadne hlboké dojmy. Cvak, cvak. Ázia proste nemá v toto ráno na srdce Európy čas.

Keby Karlov most mohol, nad zrýchlenými cudzincami by asi len mávol rukou. Všeličo si za tie roky, čo tam stojí, pamätá a tak ho okrem veľkej vody a nutných rekonštrukcií nezaskočí asi nič. Zásadnou opravou, ktorú UNESCO označilo za necitlivú, most prechádza v posledných piatich rokoch. Pamiatkari by mali opravu Karlovho mosta stihnúť do roku 2020.

Základný kameň a vajce

Nutnosť stavať most priniesla povodeň roku 1342, ktorá strhla pôvodný Juditin most. Základný kameň nového kamenného mostu nechal kráľ Karol IV. položiť roku 1357, presne 9. 7. o 5.31 hodine. Samozrejme, že podobnosť číslic nie je náhodná. Číselné rady, ktoré sa v pyramídovom tvaru spoja číslom deväť, mali mostu priniesť slávu a dlhý život. No a dnes niet pochýb o tom, že to Karol IV. vtedy vypočítal bez chybičky.

Na stavbu, do ktorej sa podľa legendy pridávali aj surové vajcia, dohliadal významný architekt Petr Parléř. Na most dlhý 515 a široký deväť a pol metra, vraj ale nebolo dosť vajec ani v celej Prahe. A tak sa na pomoc prihnali ľudia z neďalekých Velvar. V obave, aby sa ale vajcia cestou nerozbili, ich vraj uvarili na tvrdo a tak do Prahy dopravili.

Úsmevných alebo záhadných rozprávaní, ktoré sa viažu ku Karlovmu mostu, existuje mnoho. Pravdou ale zostáva, že robotníci so stavbou skončili roku 1402. Ťažko odhadovať, kedy sa teda chodilo do dôchodku, jasné ale je, že produktívny vek jedného človeka celú akciu nepokryl. Do práce sa podľa archeologických prieskumov chodilo po Juditinom moste , resp. po jeho zvyškoch. Síce spadol pri povodni, ale zachovali sa časti jeho konštrukcie a tak mohol slúžiť aspoň ako drevená lávka. Keď bol potom Karlov most dostavaný, Pražania ho nechali strhnúť.

Ani Karol IV. ani Petr Parléř sa dostavby Karlovho mosta nedožili. Mnoho záhad okolo Juditinho mostu pomohli objasniť povodne v roku 2002, kedy sa koryto rieky o niekoľko metrov prehĺbilo a archeológovia tak mohli preskúmať vtedy použité technológie.  

Štvoro mostných brán, tri veže

Súčasťou Juditinho mostu bola aj jedna z Malostranských mostových veží, tá menšia. Prestavbou, ktorej súčasťou bolo aj celkové zníženie veže, prešla roku 1591. S väčšou a staršou vežou z obdobia vlády Jiřího z Poděbrad je spojená medzivednou bránou zo začiatku 15. storočia. Z druhej strany most zviera Staromestská veža, ktorej spodná časť bola dostavaná ešte za života Karla IV.

Zákaz vjazdu ľudia porušujú. Snáď nikto, okrem upratovačov s povolením, by si ale netrúfol zájsť až na Karlov most. Aj keď rok 1965, kedy tadeto prešlo posledné auto, nie je zas tak vzdialený. Celú dopravnú kapitolu odštartovala roku 1883 koňka (konská železnica). Katastrofálna povodeň prišla do Prahy v septembri 1890 a strhla niekoľko mostných pilierov Karlovho mostu. Oprava trvala iba dva roky. Roku 1905 sa po moste preháňali električky, ktoré neskôr vystriedali predsa len o čosi ľahšie autobusy.

Na Křižovnickom námestí, ktoré zdobí socha Karola IV. je každý deň otvorené múzeum Karlovho mostu. Tam sa návštevníci môžu okrem iného pozrieť aj na film o histórii Karlovho mostu.

Text/foto/video: Klára Svobodová

Preklad: O. Maňáková