ČR: Praha, čakovický zámok – ostrovček zabudnutia?

Čakovický zámok na seba ničím zvláštnym neupozorňuje, nenápadne sa krčí vedľa obrovských budov bývalého čakovického cukrovaru, ktorý začal fungovať roku 1850, a tak ľudia, ktorí touto okrajovou časťou Prahy len prechádzajú, si historickú budovu do ružova s fontánou pred vchodom možno ani nevšimnú.

Umenie v zámockých útrobách

Čakovičania ale vedia o zámku mnoho. Ale asi ani nie tak, kedy a kým bol vystavaný, ako skôr to, že dnes sa tam dá príjemne odpočívať, zatiaľ čo sa ich deti na tom istom mieste učia kresliť, spievať či hrať na klavír alebo gitaru – čakovický zámok totiž slúži ako ľudová škola umenia. Na, hlavne deťmi tak nenávidené, husle sa teda chodí práve tam. Nie však cez pole a ešte navyše v daždi, ako tomu bolo napríklad v príbehoch malého Petra Bajzu z Poláčkovej slávnej knihy „Bolo nás päť“. Stačí proste sadnúť na autobus a vystúpiť na zastávke „Čakovický zámok“. Okrem talentovaných detí, čas od času využívajú zámocké priestory na svoje besedy aj mestskí zastupitelia.

Rekonštrukcia a nový život

Ako mnohé zámky, tak aj ten čakovický mnoho rokov chátral. Kompletnej rekonštrukcie sa dočkal pred šiestimi rokmi. Vtedy sa do jeho útrob a priľahlého anglického parku vrátil aj život. Lenže bohužiaľ trochu pokrivený priemyselnou zástavbou, ktorá zatieňuje zámok z mnohých jeho strán. Aj pri prechádzke polouzavretým parkom, pri pohľade na stožiare priemyselných budov, len ťažko podľahnete ilúzii pokojného zámockého života. Ale aj tak je čakovický zámoček príjemným kútikom na relaxáciu.  

Názory na poslednú prestavbu zámku sa rôznia. Niekto tvrdí, že rekonštrukcia obzvlášť interiérov bola prevedená nešetrne. Mesto si naopak naplnený zámer pochvaľuje a opiera sa o fakt, že zámocká budova nie je len prázdnou budovou určenou pre turistov, ale žije hlavne vďaka „zuške“.

Čakovický zámok vznikol medzi rokmi 1773 až 1785 prestavbou pôvodnej tvrdze. Vtedy miestni možno iba snívali o tom, že by sa ich obec - vtedajšie Čechovice - mohla stať súčasťou hlavného mesta. Sen o živote na zámku sa ale vyplnil Antónii z Klebelsbesku, dáme, ktorá prestavbu iniciovala. Po nej sa potom vo vlastníctve zámočku vystriedal rad majiteľov. Aj oni ho chceli prispôsobovať obrazu svojmu a tak zámok prestavovali a prestavovali. Najrazantnejší zásah do jeho pôvodnej podoby urobil rod Schoellerovcov v druhej polovici 19. storočia. Vybudovaním rybníka, altánku a tiež telocvične zvelebili aj zámocký park.

Text/foto: Klára Svobodová

Preklad: O. Maňáková