Dva mesiace na storočnej plachetnici obklopený neobyčajnou krásou Antarktídy

Cestovateľské kino sa tentokrát vyberie do Antarktídy. V stredu 22. januára ju v trnavskom kine Hviezda priblíži cestovateľ Martin Navrátil, ktorý sa tam vybral na storočnej plachetnici.

V Cestovateľskom kine si rozprával o viacerých krajinách, no Antarktída je dobrodružstvo iného rangu. Čím je tento zážitok iný?

Martin Navrátil: Do Antarktídy som sa vybral vyše storočnou plachetnicou holandskej spoločnosti, ktorá má ako jediná plachetnica povolenie tam plávať. Nebola to však len plavba k Antarktíde, ale aj návšteva najizolovanejšieho ostrova na svete Tristan da Cunha či plavba krížom cez Atlantik. A prečo? Lebo som chcel zažiť ten pocit, aký mali moreplavci pred 100 rokmi, keď prekonávali 15-metrové vlny studených oceánov.

Nie je taká plavba nebezpečná?

Martin Navrátil: To, že má loď sto rokov napovedá, že už niečo zažila. Všetko je teda veľmi bezpečné. Ale keď zažiješ prvé 15-metrové vlny, tak ten pocit bezpečia je nahlodaný, no potom pochopíš, že všetko v poriadku.

Čo to vlastne pre teba znamenalo? Musel si absolvovať nejaký lodný kurz a podieľať sa aktívne na plachtení alebo si si to mohol užiť ako oddychujúci cestujúci?

Martin Navrátil: Nemal som žiadne skúsenosti. Bolo nás tam 37 ľudí a okrem toho ešte 17-členná posádka. Ten, komu nebolo zle, sa spolupodieľal na činnosti lodi. Napríklad sme naťahovali laná, držali kurz či sledovali okolie. Bola to vlastne taká malá škola námorníctva. Učili sme sa uzly, plachtenie, jednoducho všetko. Každý deň sme mali aj prednášky o histórii dobíjania kontinentu, o veľrybách a ďalších témach.

Na palube plachetnice si strávil týždne. Čo všetko si videl?

Martin Navrátil: Na plachetnici som bol takmer dva mesiace. Každý deň sme sa vyloďovali dvakrát a videli tučniaky, veľryby, kosatky, ľad, sneh a cítili sme zimu (úsmev).

Antarktída ako kontinent nepatrí nikomu a je to miesto, ktoré má špeciálne postavenie. Aké postavenie má toto miesto vo vzťahu k zvyšku sveta a žije tam okrem niektorých živočíchov niekto?

Martin Navrátil: Antarktída nikomu nepatrí. Napriek tomu, že sem netreba žiadne víza, jediný spôsob, ako sa tam viete dostať je loďou a prostredníctvom nejakej spoločnosti. Nijako inak to nejde. Neexistujú žiadne pravidelné letecké spojenia či hotelíky. Jediné miesto, kde žijú ľudia sú výskumné stanice jednotlivých štátov.

Aké zážitky ti najviac utkveli v pamäti z tohto cestovania?

Martin Navrátil: Keď stojíš v strede pol miliónovej kolónii tučniakov. Ten pocit sa nedá opísať. Alebo keď vystúpiš na najizolovanejšom ostrove sveta Tristan da Cunha.

Je vlastne ťažké dostať sa na takúto cestu do Antarktídy?

Martin Navrátil: Nie, nie je to ťažké, len drahé. Mňa takáto dvojmesačná plavba vyšla na 9100 eur, a to je dĺžku plavby extrémne málo. Niekedy 7-dňová plavba stojí od 4500 eur. Ale o tom všetkom a o tom, ako sa na Antarktídu dostať, prezradím na premietaní v Košiciach.

Martin Navrátil

svoje cestovateľské zážitky nielen žije, ale o nich aj píše a hovorí. Zo svojich ciest publikuje články, uverejňuje fotografie a poskytuje rozhovory v rozhlase i v televízii. Martin bol profesionálnym sprievodcom a navštívil už viac ako 150 krajín sveta.

22. 1. (streda)

Štart: 20:00 hod.

Lístky TU

Event TU