SR, Oravská Lesná – horská cyklistika po okolí III.

Veľmi príjemnou cyklotrasou, ktorá viedla po hrebeni, sme sa opäť podstatne rýchlejšie ako sme pôvodne predpokladali, dostali až k vrcholovej stanici lanovky Lehotská, v lyžiarskom stredisku Orava Snow. Napriek tomu, že ešte pred niekoľkými hodinami sa mi zdalo vzhľadom k mojej nie práve najlepšej kondičke dosť nereálne, že prídeme až sem, nakoniec sme tu predsa len stáli. A čuduj sa svete, nebolo to ani také vyčerpávajúce, ako nám opisovali miestni.

Lanovka však nebola tým, čo nás do týchto končín tiahlo. Zvedaví sme boli predovšetkým na krásnu kaplnku. Tá stojí pri vrcholovej stanici lanovky v časti Lehotská, a to pravdepodobne na mieste pôvodného dreveného kostola. Ako sa traduje, ten kostolík bol dovezený z Poľska a veriacim slúžil od roku 1739. V roku 1925 bol však rozobratý a predaný do obce Babín. No veriaci sa rozhodli, že na jeho počesť nechajú na tom istom mieste postaviť kaplnku, ktorá bola pred desiatimi rokmi obnovená, a tak im slúži dodnes. Hneď pri kaplnke je umiestnený aj hrob Joachima Zumera - prvého duchovného pastiera tejto obce. Celé okolie kaplnky je veľmi čisté a udržiavané. Toto miesto je priam ideálne na rozjímanie. Človek ani nemusí byť veriacim, aby sa tu cítil príjemne, a aby z tohto miesta mohol načerpať pozitívnu energiu.

My sme si tu spravili poslednú prestávku a po krátkej debate sa zhodli na tom, že výlet zavŕšime poriadnym kopčiskom. V diaľke bolo vidieť nejaký vysielač, či vykrývač. To mala byť naša posledná zastávka. Ešte chvíľu sme teda pokračovali po hrebeni. Onedlho sa nám ale kolesá začali na strmom kameňmi posiatom kopci prešmykovať natoľko, že aj môj manžel, ktorý je inak naozaj macher, čo sa týka zdolávania kopcov na bicykli, či už hore alebo dolu, radšej zosadol a začal tlačiť. Boli sme len kúsok od vrcholu, no keďže sa obloha opäť začala zaťahovať  a aj posledné zásoby vody sme vypili pri kaplnke, radšej sme sa rozhodli pre zostup. Oravskú Lesnú sme len pred chvíľkou videli ako na dlani pod sebou. Mapu sme už mali zbalenú v ruksaku, a tak sme sa kúsoček vrátili, miestnych chatárov sa spýtali na najrýchlejší zostup z hrebeňa do dediny a s manželom sa dohodli, že ma aspoň občas skontroluje, respektíve niekde počká, počas zostupu. Predsa len, čo sa týka rýchlej jazdy dole kopcom po neznámom teréne, je to pre mňa ešte stále príliš veľká výzva. Zatiaľ si to radšej zjazdím tempom, ktoré mi aj tak vlieva dostatočné množstvo adrenalínu do žíl, no ktoré sa mi zdá aspoň trošku bezpečné. No aj o tom by sme mohli polemizovať. Veď ako vraví môj manžel, niekedy je prekážku lepšie preletieť, ako príliš dlho premýšľať nad jej bezpečným zdolaním, pretože takto človek neraz omnoho skôr spanikári a spadne. Do Oravskej Lesnej sme sa vrátili obaja živí a zdraví a navyše aj suchí, teda ak nerátam moje spotenie z toho adrenalínu cestou dole, búrka sa totiž ešte len blížila.

Pokiaľ aj vy patríte k milovníkom horskej cyklistiky, tak región Orava by ste mali rozhodne navštíviť. Čaká tu na vás nielen malebná, aj keď mnohokrát naozaj drsná príroda, ale tiež nespočetné množstvo cyklochodníkov, ktoré vás privedú na naozaj očarujúce miesta. Na bicykli tu môžete  spoznávať nielen krásy prírody, ale tiež mnoho historických pamiatok.

Text a foto: O. Maňáková