Zakarpatská oblasť, Koločava – po stopách zbojníka

Pokiaľ ste si mysleli, že Nikola Šuhaj Lúpežník je len vymyslená postava, tak vás musím vyviesť z omylu. Tento muž (Mikola) sa narodil v roku 1898 v Nižnej Koločave a počas 1. svetovej vojny sa stal vojenským zbehom. Kradol nielen bohatým, ale aj chudobným a šíril okolo seba len strach.

Kvôli krádežiam, úteku z väzenia, organizovaným prepadnutiam a hlavne vraždám žandárov sa stal hľadaným mužom číslo jedna a vtedajší žandársky zbor sa s ním veľmi natrápil. Všetky české žandárske veliteľstvá preto dostali príkaz poslať na tri mesiace do Užhorodu posily. Celkovo teda prichádza 100 nových žandárov. Nakoniec však Mikolu a jeho brata Juru nedopadli žandári, ale zradili kamaráti. Tí ich v lese opili a ubili sekerami.

V tom čase už ale bola Mikolova žena Eržika tehotná. Ich dcéra Anna, ktorá sa vtedy narodila až po otcovej smrti, žila na Koločave až do svojej smrti v roku 2006. Mikola aj Eržika sú pochovaní na tunajšom cintoríne, ale každý v inej časti.

Táto zbojnícka etapa trvala rok a pol a dolapenie oboch bratov sa datuje do roku 1921.

Medzi najnavštevovanejšie miesta v Koločave patrí práve žandárska stanice – dnes penzión a reštaurácia, kde sú vystavené dobové predmety. Väčšina z nich je v češtine. Ďalším miestom, ktoré určite stojí za návštevu, je Múzeum Ivana Olbrachta a skanzen ľudovej architektúry Staré selo. Tu môžete vidieť, ako kedysi vyzerali drevené domy, mlyn, židovská krčma či krajčírska dielňa.

Drevený gréckokatolícky kostol sv. Ducha je typickou ukážkou zakarpatskej architektúry a hlbokej viery miestnych obyvateľov. Ako inak si môže človek vysvetliť, že na Zakarpatsku môže byť všetko v hroznom stave, len kostoly sú vždy opravené a udržované? Za kostolom je záhrada, kde nájdete hroby štyroch žandárov, ktorých zavraždil práve Nikola.

Na svoje si prídu aj milovníci turistiky. Vďaka českým dobrovoľníkom vzniká každý rok nielen okolo Koločavy, ale aj na celom Zakarpatsku sieť značených turistických trás. Z Koločavy sa môžete vydať na výlet po červenej, zelenej aj modrej turistickej značke (tá je trochu ďalej od dediny).

Na Koločavu sa dostanete aj autobusmi, ktoré sem mieria z Chustu a Mižhirje. Pohodlie však nečakajte, ste v Zakarpatskej oblasti. Cesta plná výmoľov a časté zastavovanie kvôli kravám vracajúcim sa z pastvy však dodávajú tejto oblasti jej typický kolorit.

GPS: 48°25'08.2"N 23°44'23.7"E

Text a foto: Michal Hejl

Preklad: O. Maňáková