Z Prahy k brehom Atlantiku XI.
10. deň (streda) - Výlet na Veletu
Budík nás prebudil včasne, v sedem hodín ráno. Na tento deň sme si dali za úlohu zdolať vrchol pohoria Sierra Nevada - Mulhacén (3479 m. n. m.). Autom sme sa pod bezmračným nebom vydali po ceste A-395 do Hoya de la Mora, čo je miesto, kam sa dá autom najďalej dostať, nachádzajúce sa vo výške viac ako 2000 m. Z malého parkoviska, na ktorom zatiaľ parkovalo len jedno auto a jedno prišlo spoločne s nami. Odtiaľ už sme sa museli spoľahnúť len a len na vlastné nohy. Z kufra sme si vytiahli veci potrebné na túru, prezuli sa do vhodnejšej obuvi a medzitým pozorovali skupinku rozjarených tridsiatnikov - štyridsiatnikov, ktorí sa s elánom vydali na pochod.
Evidentne tu táto rozjarená skupinka nebola po prvýkrát, keďže si na výstup nevzali skoro nič, jeden z nich mal na sebe iba trekové topánky a šortky. Dodali sme si trochu guráže a povedali si, že na vrchole budeme skôr než oni. Rozhodli sme sa, že si so sebou vezmeme nejaké to jedlo (tortilly a konzervy) a 2 litre vody na jedného. V júli sa tu síce dá chodiť v šortkách a tričku, pokiaľ ste aspoň trochu otužilí, ale minimálne bunda – pokiaľ budete chcieť stráviť nejaký ten čas v najvyšších výšinách, kde fúka ostrý studený vietor, pozorovaním panorámy – sa hodí. Podnebie je príjemné, stále pretrvávala jasná obloha a teplota vzduchu okolo 15 stupňov a fúkal studený vietor. Nenechajte sa však ošialiť, slnko tu páli ešte viac než v nížinách. Natreli sme sa preto preventívne poriadnou vrstvou opaľovacieho krému a začali hneď vystúpavať. Cieľom sa nám v priebehu cesty miesto Mulhacénu stal vrch Veleta (3392 m n. m.), pretože, ako sme sa dozvedeli po vystúpení nahor, Mulhacén bol vedľajší vrchol, takže sme skrátka netrafili ten správny vrch :) Trasa sa dá ísť serpentínovou ujazdenou cestou (po ktorej občas prejde džíp správy tohto chráneného územia), ktorá končí niekoľko sto metrov pod vrcholom.
Pokiaľ chcete náročnejší výstup, môžete ísť kratšími, turistami vyšľapanými cestičkami, ktoré sú omnoho strmšie a stoja viac síl. Ako stúpame vyššie a vyššie, odkrývajú sa nám nádherné panorámy, nad ktorými sa neustále rozplývame a závierky našich fotoaparátov tak neustále cvakajú. Čistý vzduch umožňuje veľkú viditeľnosť až na niekoľko desiatok kilometrov, ako sami môžete z fotiek posúdiť. Začínajú sa tu tiež objavovať veľké haldy snehu – na tomto pohorí sa v zime lyžuje, na jednom zo svahov sme videli aj lanovku pre lyžiarov. Až k vrcholu nie sú žiadne ukazovatele výšky ani smeru, ale zablúdiť sa tu nedá, keďže vrchol je vidieť už od parkoviska Hoya de la Mora. Zhruba po troch hodinách sme vrch konečne pokorili a opäť sa kochali parádnymi panorámami. Je tu aj niekoľko ďalších turistov, jeden dokonca aj so psom, tak si robíme spoločné fotky. Okolité kamenné vrcholy sú rovnako čiastočne pokryté snehom, ktorého – ako zisťujeme od miestnych „trekarov“ – tu v posledných rokoch dosť ubúda. Videli sme aj neďaleký Mulhacén, náš pôvodný cieľ, a chvíľu uvažovali, že by sme sa tam predsa len vydali, nakoniec sme sa ale rozhodli začať zostup, aby sme ešte za svetla stihli doraziť do našej ďalšej destinácie - Malagy.
Na ceste dole k parkovisku sme stretli Čechov, hneď šesť člennú partiu z Jičína. Svet je skrátka malý.
Okolo štvrtej odpoludnia sme po rýchlom občerstvení vyrazili ostrými serpentínami ďalej na juh Španielska a po troch hodinách dorazili do prístavného mesta Malagy, ktoré je s takmer 600 tisícami obyvateľov šieste najväčšie v krajine. Prechádzali sme bulvármi a postrannými uličkami, ktoré sa svojou architektúrou nelíšili od Barcelony či Valencie, aby sme našli nejaké lacné ubytovanie. V knižnom sprievodcovi sme narazili na skvelé referencie, preto sme sa tešili, že noc strávime v hosteli za dobrú cenu. Z príjemne chladného vzduchu v aute sme vystúpili opäť do neznesiteľného dusna a tepla. V zmienenom hosteli nám mladá recepčná oznámila, že izba je za 24 euro. Po vyplnení nejakých formulárov sme sa na naše nemilé prekvapenie dozvedeli, že táto cena platí len pre jedného. Na to, že malo ísť o ubytovanie pre študentov, nás cena vskutku zarazila, a teda sme sa odmietli ubytovať. Nasledovalo hľadanie iného ubytovania, ale v pomerne hustej prevádzke a na pár už neplatiacich adresách, kde mali byť údajne ďalšie hosteli. Preto sme sa rozhodli, že prejdeme až do oblasti Costa del Sol. Jedná sa o obľúbené turistické letovisko, tak obľúbené, že za roky stavebného boomu a mohutných vĺn turistov je celé zastavané a rozostavané, preľudnené a preplnené barmi a rôznymi podnikmi.
Sprievodca nám poradil niekoľko kempov. Až v treťom z nich, ktorý je ani nie dve sto metrov od mora, sme zložili náš stan. Za noc tu chceli 29 euro so všetkým, pričom sa jednalo o najlacnejšiu variantu, akú sme zohnali.
Kemp a okolie je pekné, jedinou nevýhodou je v podstate neexistujúce dopravné spojenie do centra mesta, takže sme boli odkázaní opäť na auto. Po celodennej túre zapadneme do ázijskej reštaurácie a za 5,5 euro si dávame klasické rezance so zeleninou a mäsom. Výborne sme sa najedli a ohromné porcie, vyhladovaní po celom dni, zjedli. Cestou späť do kempu sa už stmievalo, ale neodpustili sme si výlet na pláž, ktorá už zívala prázdnotou. More bolo na kúpanie už dosť chladné, ale napriek tomu sme si jeho vodami nechali aspoň omývať nohy. Ešte ideme na pláž, kde už nikto nie je. V mori sa už kúpať nedá, je dosť studené, dá sa to vydržať tak po kolená. Jakub v Granade kúpil cigary, ktorých čas práve pod hviezdami posiatou oblohou nadišiel. Po dvoch hodinách vychutnávania si upokojujúceho zvuku mora a svetla hviezd, sme šli spať do stanu, aby sme nabrali sily na ďalší deň.
Nabudúce: Algeciras a Gibraltar
Text a foto: Maxim Kucer & Jakub Štantejský
Preklad: Zuzana Megerssová
Diskusia k článku (0) |
Súvisiace články
Z Prahy k brehom Atlantiku I.
Z Prahy k brehom Atlantiku XVII.
Z Prahy k brehom Atlantiku XIV.
Z Prahy k brehom Atlantiku XIII.
Z Prahy k brehom Atlantiku XII.
Z Prahy k brehom Atlantiku X.,
Z Prahy k brehom Atlantiku IX.
Z Prahy k brehom Atlantiku VIII.
Z Prahy k brehom Atlantiku VII.
Z Prahy k brehom Atlantiku VI.
Z Prahy k brehom Atlantiku V.
Z Prahy k brehom Atlantiku IV.
Z Prahy k brehom Atlantiku III.
Z Prahy k brehom Atlantiku II.
Súvisiaca fotogaléria
Španielsko: Pohorie Sierra Nevada
Španielsko: V uliciach Granady
Španielsko: Barcelona - mesto snov
Lokácia:
Slovenská republika
Partneri:
Sprievodca:
Fotosúťaž:
Aktuality:
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.