Vietnam, Hoi An: malebné mesto v daždi

V tomto autobuse však nesedela Číňanka, s ktorou by som sa dorozumela, ale Vietnamka, ktorá sa tvárila, že si chce požičať vejár. No a potom mi ho nechcela vrátiť, musel sa do toho vložiť B. a urobiť trochu poriadok. V tej chvíli som úplne zanevrela na celý Vietnam, ale keď som neskôr v Hoi Ane dostala vietnamsku bagetu, hneď mi bolo o čosi lepšie. Vietnamská bageta (čo nie je žiadny oficiálny termín) je úžasná chrumkavá bageta (čo ocenia predovšetkým tí, ktorí predtým chutné pečivo zhruba rok nevideli ani len na fotke) naplnená všetkým možným. Ja som preferovala tú so smaženými vajíčkami a zeleninou, B. si užíval bagetu plnenú mäsom a korením. Celá tá dobrota je o to lákavejšia, že v prepočte stojí iba dákych desať českých korún.

S plným žalúdkom sme sa ubytovali a rovno sa vydali objavovať krásy mesta. Respektíve mali sme to v pláne. No zatiaľčo sa nás pri príjazde pokúsilo slniečko zataviť do chodníku, len čo sme odišli z hostelu, spustil sa klasický vietnamský lejak. V najbližšom stánku sme si kúpili pár pršiplášťov a ako strašiaci do kapusty sme pokračovali ďalej. Bohužiaľ je nutné poznamenať, že romantický Hoi An týmto na romantike značne stratil.

Aj napriek nepríjemnému dažďu je Hoi An jedným z najmalebnejších miest vo Vietname. Kedysi býval významným obchodným centrom juhovýchodnej Ázie a schádzali sa sem obchodníci nielen z Číny, Japonska a Indie, ale tiež z ďalekých európskych krajín. Význam Hoi Anu znížil až rozvoj neďalekého Danangu (Đà Nẵng) a pri prechádzke starými uličkami som občas mala pocit, že si mestečko akoby povzdychne nad svojou zašlou slávou.

Centrum Hoi Anu sa dá obísť pešky behom niekoľkých hodín. Vyše osem stoviek budov je podľa UNESCA výborne zachovaných. Časť opráv sme uhradili aj my, pretože pri vstupe do centra si je nutné zakúpiť lístok. Pretože sme sa sem dostali až k večeru, bola už väčšina pamiatok uzavretá. Napriek tomu tu bolo stále čo obdivovať – ani vytrvalý dážď neodradil miestnych predajcov od ponúkania najrôznejších suvenírov. Najkrajšie boli obchodíky s lampiónmi pozdĺž rieky.

Dážď neustával, takže sme sa rozhodli spoliehať na ďalší deň a vyprosiť si lepšie počasie. Na dobrú noc sme si kúpili každý jeden druh dezertu chè s kokosovým mliekom (a mnohými ďalšími neidentifikovateľnými, no lahodnými prísadami) a vyrazili do hostelu.

Trpezlivosť sa vyplatila. Na druhý deň ráno sme sa prebúdzali do typického horúceho slnečného dňa. Hoi An nás už so všetkými svojimi pamiatkami očakával.

GPS: 15°52'41.9"N 108°20'14.0"E

Text a foto: Hana Bašová

Preklad: O. Maňáková