Viete, že? Rakúsko: Soľná komora
V minulej časti sme sa definitívne rozlúčili s našou alpskou dovolenkou, ktorá na dlhé mesiace vystriedala náš nekonečný seriál s podtitulom: Viete, že?, ktorý sa dneškom opäť vracia na náš informačný portál a budete sa s ním stretávať pravidelne každú nedeľu tak, ako ste boli zvyknutí.
Dnešný príspevok však nepriamo nadväzuje na už zmieňovaný seriál Alpentrip, ktorého súčasťou mala pôvodne byť aj zastávka v okolí jedného z najkrajších rakúskych miest – Salzburgu. Tým okolím bola myslená práve oblasť nachádzajúca sa na trojmedzí Horného Rakúsa, Štajerska a práve Salzburska, ktorým sme nakoniec počas návratu do Česka iba prechádzali. Z dôvodu nepriazne počasia a počínajúcej únavy z dlhého cestovania sme sa rozhodli oblasť Soľnohradska navštíviť až pri niektorej z ďalších príležitostí. A čo nás sem lákalo? Od alpskej časti Rakúska sa snáď ani nedá čakať nič iného, než úchvatné prírodné scenérie, záplavu všetkých odtieňov zelenej a modrej, ktorá by snáď mala byť dodatočne primaľovaná na rakúskou vlajku, pretože týmito farbami letné Alpy doslova prekypujú.
Na väčšine informačných letákov, automáp či propagačných materiálov o Salzkammergute, teda Soľnej komore, mnohokrát nachádzame jeden opakujúci sa motív kostolnej veže, ktorá sa rovnako ako priľahlá obec tiesni na úzkom brehu na úbočí jednej z nemalých hôr. Celú túto mierne gýčovitú rozprávkovú scenériu dotvára odraz v jazernej hladine, v ktorom sa okrem obce zrkadlia aj okolité veľhory. Pokiaľ ste tento obraz už niekedy niekde uzreli, vedzte, že realita je možno ešte pôsobivejšia. Onou obcou je Hallstatt, nad ktorým sa rozprestiera majestátne pohorie Dachsteinu. Hallstatt bol až do konca 19. storočia prakticky neprístupnou obcou, podobne ako celá oblasť Soľnej komory. Rakúsko-uhorské úrady nepovoľovali akýkoľvek pohyb obyvateľov. Nikto sa bez zvláštneho povolenia nesmel prisťahovať, ani odsťahovať. Kto sa tu narodil, ten tu väčšinou aj zomrel. Mestečko Hallstatt bolo prístupné iba loďou, pričom prvá cesta ho s okolitou pevninou, resp. s kúpeľným mestom Bad Ischl spojila, až v roku 1890. Dnes je spolu so svojim pozoruhodným okolím právom súčasťou svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Soľnohradsko je tiež krajinou jazier. Je ich tu viac ako 20 a tými najznámejšími sú napr. Attersee, Grundlsee, už zmieňované Hallstätter See, Mondsee, Traunsee a nedá sa zabudnúť ani na Wolfgangsee. Hlavnými riekami prepájajúcimi región, jednotlivé mestá a niektoré jazerá sú Traun a Ischl.
Symbolom tejto časti Rakúska sa stala soľ, lepšie povedané jej dolovanie. Už v keltských dobách sa soľ ťažila a neskôr aj vyvážala do všetkých kútov Európy. Slovo komora v názve oblasti však nesúvisí priamo s ťažbou, ale s administratívnym rozdelením vtedajšej cisárskej finančnej správy, tzv. komorou.
Archeologické vykopávky, predstavujú stovky a tisíce hrobov s kamennými, hlinenými a železnými artefaktmi, potvrdili prítomnosť trvalého osídlenia Hallštatska už v 7. storočí pred našim letopočtom, toto historicky významné obdobie keltského osídlenia potom dostalo aj pomenovanie podľa miesta najzásadnejších nálezov, teda doba halštatská, odpovedajúca zhruba najstaršej dobe železnej.
V kontexte tých dávnych dôb si treba uvedomiť, že vtedy bola oblasť na sever od Álp nepriestupným temným pralesom, ktorý obývali polodivoké kmene bojovníkov, vyznávajúcich pohanská božstvá, pričom o necelých 1000 kilometrov južnejšie ctihodní Rimania volili svojich senátorov.
Dnes je všetko inak, teda skoro. Taliansko síce ešte stále márne volí svojich zástupcov s vidinou lepších zajtrajškov, tlupy polodivokých pohanov sa dnes vyskytujú skôr na východe a v okolí centra Bruselu. Zásadný obrat však nastal predovšetkým v Soľnohradsku. Nikoho cudzieho tu dnes nevyháňajú, ba naopak. Celý región je doslova rajom turistov všetkých vekových kategórií aj záujmov, predovšetkým tých aktívnych. Takže nezostáva nič iného, než sa sem na budúci rok vydať aspoň na pár výletov…
Text: Jan Chaloupka
Foto: Wikipedia Commons: Ncsakany, Tigerente, F.G.Waldmuller, Eickedorfer
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |